————————————
Vchádzam do najmodernejšej budovy na kraji Paríža, ktorá znázorňuje budúcnosť pre mladých ako som aj ja. I keď ja sem kráčam už nejaký ten piatok a to stále dookola. Elitná súkromná vysoká škola, ktorú navštevujem už štvrtým rokom má vonkajšok ako z katalógu na vysoké školy. Nádherné veľké okná vám ponúkajú malý náhľad dovnútra tejto modernej budovy. Krása, ktorou táto škola disponuje je na neopísanie. Vnútrajšok je ešte krajší ako vonkajšok. Učebne sú moderne zariadené a pre nás študentov je tu veľa priestoru na učenie ale i na pofľakovanie sa v školských kaviarňach, ktoré sú tu až tri. V každej budove je jedna. Hlavná budova má najväčšiu aj spolu s malou pekárňou, kde sa predávajú čerstvé pečivá, za ktoré by som každý deň zabíjala. Hlavne za tie malé donuty v tvare srdiečka, ktoré sú posypané rôznymi posýpkami, na vrchu s roztopenou čokoládou a vnútri s dokonalým malinovým krémom. Odpadávam z nich.
Vstúpim do budovy kde sa to hemží starými študentami ale vidím tu aj mladých zajačikov, alias prvákov, ako bezradne stoja na kraji a čakajú kým sa ich niekto ujme. Mali to šťastie, že dnes som ich sprevádzajúca ja. Pohľadom prejdem po chlapoch, ktorý postávajú pri veľkom kvetináči a očami každého preskúmam. Všimnem si kto čo má oblečené, aký postoj zvolil a ako sa obhliada po okolí. To napovie veľa. Jeden z nich tam je najsmelší a ten sa mi aj najviac pozdáva. Nikdy si nenechám ujsť nové mäsko na škole, tobôž keď to ide o prvákov, ktorí nevedia kde je ešte sever.
"Cassandra!!" krik môjho mena ma vytrhne z prezerania si chlapov a otočím sa za krikom. Ku mne mieri aj s kávou v ruke moja najlepšia kamarátka Ashley, ktorá je aj moja spolužiačka.
"Už stíhaš obzerať chlapov a bezo mňa?!" pokarhá ma na oko kým mi podáva kávu, ktorú ja od nej veľmi vďačne prevezmem. Odpijem si z nej a akonáhle ma zaleje teplo a chuť čiernej kávy bez cukru si slastne vydýchnem. Toto som na ráno potrebovala. Druhú dávku kofeínu hneď z rána. Jednu som už stihla doma vypiť a táto druhá v škole je len povinnosťou, či už by sa to dalo nazvať aj tradíciou.
"Tak vieš, musím si obsadiť toho najchutnejšieho." zasmejem sa pričom hlavou kývnem k jednému. "Je to kus, zdá sa byť z nich najsmelší."
"Mne sa skôr pozdáva ten veľa neho. Je taký stratený, žeby som mu najradšej ruku podala a viedla ho kade tade." zasmeje sa nad čím len pretočím očami.
"Kľudne si ber strateného zajačika. Ja skôr seberovných hajzlíkov." uškrniem sa.
"Jasné, takí, ktorí ti na druhí deň nebudú vyplakávať a chodiť za tebou ako stratené štence. Viem Cass, stačilo mi v druháku ako si sa vyspala s tým prvákom, ktorý si hneď myslel, že spolu chodíte." pripomenie mi najhorší týždeň v mojom živote.
V druhom ročníku som urobila chybu. Vyhliadla som si chlapa, ale ten zjavne nepochopil mojím slovám, ktoré hovorím každému.
"Len sex, žiadny záväzok. Na druhý deň ma tu nenájdeš a ani moje telefónne číslo."
Toto opakujem každému. Všetci to pochopili až na tohto. Na druhý deň si ma v škole odchytil, chytil ma za ruku a nazval ma láskou. Normálne ma vyplo z toho. Týždeň. To je päť pracovných dní. On za ten čas nedokázal pochopiť, že ja a on nie sme pár. Až som na neho v piatok pred všetkými vo veľkej aule nahučala. Liezol mi už pekelne na nervy a ja som jeho prosíkanie už nezvládala. Moja trpezlivosť je na mínusových hodnotách, čo sa týka chlapov a pritom som pri ňom držala dosť dlho svoje emócie na uzde.
"Takú chybu už neurobím." v ten deň som sa zaprisahala, že už nikdy viac. Neodradilo ma to samozrejme od mojich výletov s chlapmi a posteľovými, jednorazovými záležitosťami. Svoj objekt záujmu si poctivo vyberám, nie som ten typ čo hupne každému do postele na počkanie. Vyčkávam a vyberám si to najlepšie čo mi príde pod ruku.
