Mirrors Theory

Kapitola prvá

Brooklyn Pov:

,,Všetko na teba čaká v aute. A už sa nevracaj." zavtipkuje môj mladší brat.

,,Budem ti chýbať." postrapatím mu vlasy a vyjdem pred dvor k maminmu autu s poslednou krabicou v ruke. Položím ju na zadné sedadlo a nasadnem na sedadlo spolujazdca. Pred odchodom ešte otvorím okienko a zamávam Jeffreymu - môjmu mladšiemu bratovi - a starkej, ktorá tu s ním dnes ostane.

Pýtate sa, kde je môj otec? Hiram Scott. Svetoznámy hudobný producent. Je odcestovaný v New Yorku a pochybujem, že na mňa, alebo na našu rodinu niekedy myslí. Mala som desať a Jeffrey štyri, keď sa mu podarilo spojiť so svetoznámou skupinou Mirrors. Tvoria ju piati chalani. Niall Horan - gitarista, Zayn Malik a Liam Payne - vokalisti, Louis Tomlinson - spevák a Styles - hlavný spevák, inak povedané, líder celej skupiny. Tí zasrani mali vtedy len trinásť rokov a už ich svet miloval.

,,Pripravená?" Spýtala sa ma mama skôr, ako vyštartovala. Kývla som na súhlas a auto vyrazilo vpred.

Na letisko sme dorazili po pol hodine cesty. Mama zaparkovala čo najbližšie a pomohla mi zobrať všetky veci. Lietadlom som nešla prvýkrát, ale aj tak som bola nervózna. Na letisku bolo dosť ľudí. Lietadlo nám išlo deväť tridsať, takže sme mali ešte pol hodinu. 

Let bol pokojný, za čo som veľmi vďačná. Na letisku v Londýne nás zobral taxík, s ktorým sme sa po ceste ešte zastavili po jedlo a potom nás doviezol rovno do areálu kampusu. Vystúpila som z auta a poobzerala sa dookola.

,,Dobrý deň, ste tu prvýkrát?" Spýtal sa nás jeden mladý chalan so slabohnedými vlasmi vyčesanými do hora. V ruke držal podložku na ktorej mal papier s menami.

,,Áno, som Brooklyn. Som tu na výmennom pobyte." Poviem. Nájde moje meno na papieri, usmeje sa a urobí si tam malú fajku.

,,Rád ťa spoznávam, som Ben, štvrták na ešúzetke s odborom tanec." Podá mi ruku, a tak mu ňou potrasiem na pozdrav.

,,Ešúzetke?"

,,Škola s umeleckým zameraním, ešúzetka." mykne plecom. Usmejem sa.

,,Tuto máte veľkú prepravku na všetky vaše veci. Po ceste sa zastavte na recepciu, je tam môj kamarát. Dá vám kľúčiky od izby a môžete sa ho spýtať na čokoľvek ohľadom kampusu." Povedal a odišiel k ďalšiemu novému žiakovi.

Cítila som, ako ma mama chytila za ramená a otočila k sebe. ,,Brooklyn, to zvládneš. Držím ti palce. Aj na nohách." zasmejeme sa. ,,Nikomu nemusíš hovoriť, prečo sa voláš Scottová, dobre? Je to na tebe, komu sa s tým zdôveríš, a komu nie" usmiala sa na mňa a ja som jej úsmev opätovala. 

Všetky veci sme naložili do tej  veľkej prepravky, rozlúčila som sa s mamou a sama som sa vydala do veľkej budovy. Hneď ako som vošla, pred sebou som zbadala veľké schodisko, na ktorom sedelo pár detí. Hneď vedľa bola recepcia, kde stál mladý chlapec - Benov kamarát - a usmial sa na mňa.

,,Meno?" spýtal sa.

,,Brooklyn Scottová." Chlapec si odhryzol z tyčinky a začal sa hrabať v jednom z mnoha šuflíkov.

,,Výmenný pobyt?" prikývla som.

,,Len pre informáciu, nie som vrátnik. Net príde až zajtra. A nie, nechcel som povedať "ten príde až zajtra." Naozaj sa volá Net,"  Pobavene sa zasmial na vlastnom vtipe a zo šúflíku vytiahol malý A5-kový papier a kľúč, ,,Snaž sa nevymknúť alebo kľúč nestratiť." usmeje sa a naznačí mi, že to je všetko.

,,Ďakujem." 

 Pozrela som sa na schody a snažila sa po nich dostať prepravku hore.

,,Chceš pomôcť?" spýtal sa ma hlas. Zobral prepravku a vyniesol ju hore.