Žiadne mesto nie je dokonalé, žiadne nie je bezpečné. Každé má svoju odvrátenú tvár, na prvý pohľad neviditeľnú.
Poručík Tadeáš Wolf nemá klamné predstavy o svete ako takom, nieto o meste, v ktorom žije. Dva roky u kriminálky ho naučili mnohému, no...
Ups! Tento obrázek porušuje naše pokyny k obsahu. Před publikováním ho, prosím, buď odstraň, nebo nahraď jiným.
Tadeáš sa nedokázal poriadne nadýchnuť. Logicky si uvedomoval, že to nie je jeho chyba a nemôže za to, čo sa práve stalo. No potom tu bola aj tá jeho časť, ktorá si to musela dávať za vinu, aj keby mu logika ponúkla akékoľvek presvedčivé argumenty.
Pretrel si dlaňou oči. Vôbec netušil, čo má teraz robiť. Ako sa toto mohlo vôbec stať? Nemohli predsa vedieť, že sa niečo stane aj tomu dievčaťu! Mala snáď výčitky svedomia, a preto sa rozhodla ujsť z domu? Alebo už ani ona nedokázala vydržať v tom dome? Uniesol ju niekto?
Bol predsa svedkyňou v prípade vraždy, pokojne sa jej mohol chcieť zbaviť aj vrah. Nemal však žiaden dôkaz, že niečo videla, hoci nemohol vysvetliť ani jej náhrdelník na mieste činu.
„Čo budeme robiť?" opýtal sa Filipa. V poslednej dobe sa už necítil sám sebou, akoby už nedokázal robiť žiadne rozhodnutia sám, neveril si natoľko, aby dokázal niečo vymyslieť.
„Nájdeme ju a uzavrieme tento prekliaty prípad."
To by urobiť mali, no ľahšie sa to povedalo, než skutočne vykonalo. Napriek tomu sa však pokúsil usmiať, nemal by sa nechať zožierať každou hlúposťou, ktorá sa mu postavila do cesty.
„Mali by sme ísť k nim a hľadať stopy," navrhol. Alebo skôr vyhlásil. Ak zmizla z domu, jedine tam by mohli niečo nájsť, nepochyboval však, že to nebude také jednoduché.
„Ak ju uniesli, alebo ušla, určite tam niečo nájdeme," pritakal Filip.
Tadeáš zoskočil zo stola. Schmatol svoju bundu a obliekol sa. „Mali by sme ísť, ak chceme ešte niečo nájsť."
Filip sa pousmial, no nepovedal nič a nasledoval ho von z kancelárie. Na parkovisku sa však zastavil a plesol sa do čela. „Nemám tu auto!"
Tadeáš pokrútil hlavou. „Ak nemáš žiadne výhrady, to moje tu stojí už nejaký čas. Je oveľa bezpečnejšie, než sa na prvý pohľad zdá, o tom ťa môžem ubezpečiť," poznamenal. Vedel, že Filipovi sa nikdy jeho auto nezdalo ako nič extra – a Tadeáš sa mu v skutočnosti ani nedivil – no aj tak zostávalo pravdou, že sa stále dalo používať na svoj predurčený účel a nie len ako živná pôda pre koróziu a možno nejakú pleseň.
Filip prevrátil očami, no nepovedal na to nič. Tadeáš ho zaviedol k autu. Zdalo sa mu však, že napätie medzi nimi sa dalo krájať. Uvedomoval si, že ešte stále neodpovedal. Dali sa viac ako dva dni považovať za akceptovateľnú dĺžku premýšľania o niečom takom? Nebolo to už aj tak príliš dlho? Veď všetko toto mohli vyriešiť úplne jednoducho, stačilo, keby sa vyjadril už vtedy, presne ako by to urobil každý iný človek. Zakaždým, keď to znova odložil, stávalo sa ťažším o tom hovoriť.
Teraz však nebola tá správna chvíľa. Ani náhodou by sa to nehodilo, keby sa o tom rozhovoril. Keď nájdu to dievča a uzavrú prípad, bude mať dosť času, aby sa konečne vyjadril a uzavrel tak celú túto napätú atmosféru.
