1. kapitola 2

15 2 0
                                    


Do triedy na španielčinu som vošla až tesne pred zvonením. Nechcela som sa s nikým baviť. Ešte som nebola pripravená hovoriť ani s členmi našej partie. Odkedy sa stala celá tá nepríjemná záležitosť nikomu som neodpisovala na správy ani nevolala.

Na španielčinu chodili všetci, vrátane pár jedincov, ktorí mali náramnú radosť z môjho poníženia.

Naša skupina bola taká medzi, neboli sme najpopulárnejšie decká na škole, ale ani nás nikto predtým nešikanoval. Čo znamenalo, že som až donedávna mala istý rešpekt. To všetko sa však zmenili kvôli môjmu hlúpemu priznaniu.

A pritom to bol len jedna sprostá chyba, ktorú som si vždy vyčítala a to, že som o nej začala hovoriť, bola len chyba v mojom vlastnom programe, nič viac. No aspoň som sa poučila, že nemôžem veriť ani údajnej najlepšie kamarátke. Aspoň pokiaľ ide o ulovenie chlapa, tak určite nie.

Samozrejme to, čo je prvoradé a na čo by som mala rovno zabudnúť mi nepríjemným spôsobom pripomenula Bianca už len tým, že sa cukrovala s tým chlapcom priamo na svojom mieste. To, že zvyčajne sedávam oproti nej jej zjavne neprekážalo.

Nehnevala som sa, že je s ním. To koľkokrát ho pobozká mi bolo úprimne povedané jedno. Hnevalo ma len to, že si vybrala jeho namiesto nášho priateľstva ešte od škôlky. Prisahali sme si, že jedna druhú nikdy nevystavíme takejto situácii. No očividne to boli len prázdne reči a nič viac.

Keď som prešla uličku okolo nich, dokonca sa na mňa aj pozrela, akoby sa vôbec nič nestalo a objala ho pevnejšie.

To mi úplne stačilo na to, aby som zamierila viac dozadu. Dokonca som si sadla k chalanovi v okuliaroch, ktorí sa zrejme snaží stať budúcim vedcom alebo niečím takým, lebo vždy pozná na všetko odpoveď.

Keď si uvedomil, že som si sadla oproti nemu, ešte viac strčil nos do knihy, ktorú mal pred sebou, no ja som sa cítila omnoho bezpečnejšie. V triede bolo dosť zaujímavých predmetov, ktoré by som mohla vziať do rúk. Bolo bezpečnejšie ostať tu a ničím takým sa nezaťažovať.

Po mne už prišiel len Jered a hneď si aj myslel, že tam nie som, no napokon ma uvidel vzadu.

Aj on kvôli mne zmenil miesto a Gabi sa tiež presunula spredu pred toho čudného chalana. To ho zrejme šokovalo natoľko, že sa mu kniha v rukách až príliš chvela. Zvyčajne mával okolo seba viac prázdnych miest a zrejme nebol zvyknutý na takúto neželanú pozornosť.

Jered sa hneď obrátil priamo ku mne. Zrejme sa mu páčilo to, ako som s ním hrala tú hru, lebo hneď rozbehol ďalšiu a tentoraz po španielsky.

"Hola Isabela. ¿Cómo estás?" začal sebavedome a skutočne mu to šlo veľmi dobre. Dokonca to v jeho podaní znelo extrémne sexy.

"Hola, Jer. Bien, gracias."*

Klamala som, že sa mám dobre, no tak či tak to bola len fráza a priznať ako mizerne sa cítim, by bolo len zadosťučinením pre posmievačov.

Moja španielčina bola na vynikajúcej úrovni. Môj otec pochádza zo španielska, mama je bežná Američanka. Doma sa však vždy po španielsky rozprávalo, len teraz na to bola mama priam alergická, lebo jej to pripomínalo, že otec sa práve na návšteve u svojej rodiny v španielsku, akosi pozabudol akejsi kráske zmieniť o tom, že je už ženatý.

Horšie bolo to, že sa mu tak zapáčila, že sa odmietol vrátiť. Matka túto skutočnosť niesla dosť ťažko.

Doma sa nesmelo po španielsky ani pípnuť. Výnimkou bolo len učenie jazyka, v mojej izbe. Podľa možnosti čo najtichšie.

V škole som ešte nikomu nepovedala o rozvode našich. Našťastie ani len Biance, môj otec bol stále ešte na dovolenke. Aspoň to bola oficiálna verzia, ktorej som sa držala. Čo bolo moje jediné šťastie.

Mama sa teraz dokázala skutočne naštvať na každú hlúposť, museli sme okolo nej chodiť po špičkách a nechcela ani len počuť o tom, že by som sa na prázdniny mohla vybrať za otcom. Súdne konanie sa ešte nerozbehlo, no bolo viac než jasné, že mama nebude chcieť, aby sme sa stretávali.

To som si od nej v podstate vypočula, že nestojí o to, aby ma vychovávala nejaká taká, ktorej nejde o nič iné len o otcove peniaze. Ani mne sa jeho nová priateľka nepáčila, no ani medzi našimi to v poslednej dobe nebolo najlepšie. Tak sa v podstate dalo čakať, že odlúčenie skôr urýchli ich definitívne rozdelenie.

Nemohla som na to prestať myslieť vždy, keď som začala hovoriť po španielsky aj keď som sa o to skutočne snažila.

Tak som radšej prešla do angličtiny.

"Úlohu, máš?"

"Bola nejaká úloha?"

"Isteže, áno."

Ukázala som mu zošit a on zalomil rukami.

No bolo už neskoro na to, aby som mu pomohla, do triedy vošla naša profesorka Garcia vo svojich typických čiernych šatách. Vyzerala v nich ako gotická bábika, ktorá sa však dokáže zmeniť na vražednú lady, vždy keď sa jej trieda pokúša vymknúť z rúk.

______________________________

* preklad fráz:

"Ahoj, Izabela. Ako sa máš?"

"Ahoj, Jer. Dobre, ďakujem."

StalkerWhere stories live. Discover now