Him and I

8.

BETHANY

Už sme boli na ceste na štadión. Bola som zadívana na cestu, preto keď sa ma otec niečo spýtal zľakla som sa. „Si v poriadku? " niekedy to už preháňal s tou starostlivosťou ale chápala som ho „ano len som sa zľakla...čo si sa pýtal?" omylom som to prepočula

„Chcel som iba vedieť či pôjdeš so mnou alebo sa pripojíš neskôr."
„Asi neskôr pôjdem s Nikol a Harrym a potom prídem za tebou a ostatnými." možno by som si dnes aj zahrala. Neviem už ani či sa ešte viem korčuľovať. Ale pre mňa to je ako dýchanie. Nejde to zabudnúť.

Otec iba prikývol. Keď už sme zaparkovali objala som otca a vybrala sa smerom k štadiónu kde má už čakali. Otec ešte vyťahoval vak z auta.

„Ahoj Nikol, Harry." pozdravila som ich, ale Nikol ma hneď objala nevedela som ako reagovať tak som len stála. Nakoniec keď už dlhšie čakala na reakciu som ju objala. Harry sa na mňa len usmial „Tak poďme za chvíľu už začína tréning." povedal

Keď sme vošli dnu hneď som si všimla Freda. Keď si ma všimol aj on začal mi s úsmevom kývať. Zakývala som mu naspäť. „Ty ho poznáš?" spýtala sa ma Nikol. Nechcela som aby hneď o mne všetko vedeli „Emm... Áno, ocov kamarát." bola som nervózna pretože nevedeli že som tu už predtým bývalá. Toto mal byť môj nový začiatok.

Ale potom som to ucítila. Zase som mu bola. Všetky spomienky a zážitky sú tu. Zase som bola....doma.

Naraz na mňa zo zadu niekto skočil. Smial sa a zakričal „Aha kto je tu!!! Beth sa vrátila!!" nie nie nie... pozornosť..jediné o čo teraz stojím. Musela som ale uznať že som bola rada že ho zase vidím. „Marcus tak dlho som ťa nevidela rastie z teba krásavec." Marcus bol 12 ročný chlapec syn otcovho kamaráta. Kedysi keď bol Marcus ešte mladší tak som ho strážila keď naše mami išli niekde spolu. Ach tie časy.

Po chvíli už zo mňa Marcus zliezol a prišli za mnou aj ostatní. Všetci ma začali objímať. „Bože, mysleli sme si že už neprídeš. Ale keď nám Fred povedal že si prišla do fitka vedeli sme že prídeš pozrieť aj nás. Všetci sa na mňa usmievali a Nicol a Harry tam len tak stáli. Pozrela som sa na nich pohľadom že hneď ako sa s tadeto dostanem im to vysvetlím.

„Beth pôjdeš so mnou na ľad ? Prosiiiim tak dlho sme ťa nevideli. Zostaň tu dlhšie." hneď ho ale zastavil Fred „Marcus teraz je tréning. Ale ak bude Beth chcieť tak po tréningu tu môžeme zostať a môžete ísť na ľad." videla som Marcusov prosiaci pohľad takže mi bolo jasné čo odpoviem. „Dobre po tréningu tu možno zostanem." Marcus sa začal radovať.

Počula som otca ako niečo kričí „Za 3 minúty na ľade!!" bolo mi jasné že už tréning začína „Dobre nechajme už Beth nachvíľu potom bude určite s nami." mrkol na mňa na náznak že môžem ísť. Usmiala som sa na nich a išli sme si sadnúť na tribúny.

„Tak môžeš hovoriť." povedala Nikol hneď ako sme si sadli a Harryho zvedavý pohľad naznačoval že ho to tiež zaujíma. Nevedela som kde začať tak som chvíľu premýšľala. Samozrejme som sa im nechystala povedať celý môj príbeh. Iba časť.

„No...ako menšia som tu vyrastala ale potom sme sa s mamou odsťahovali a otec tu ostal bývať." na chvíľu som prestala aby som mohla rozmýšľať ako budem pokračovať „Po-potom.....potom." Začali sa mi hrnúť slzy do očí. Začala som koktať a nevedela som ako pokračovať už som išla zas povedať nejakú nezmyselnú vetu keď ma Nikol objala a povedala „To je v pohode ak nie si ešte pripravená o tom hovoriť tak nemusíš. Ja počkám." usmiala som sa na ňu a aj na Harryho ktorý si sadol vedľa mňa a úsmevom na podporoval.

„To je v poriadku." keď som vedela že na mňa netlačia bolo to ľahšie stále mi síce išli slzy s oči ale rozhodla som sa „Potom moja mama však umrela na rakovinu a ja som sa vráta späť za otcom." rýchlo som zo seba vychrlila a ani som si neuvedomila kedy ale plakala som a slzy zo mňa išli nesmierne rýchlo. Nesnažila som sa to zastaviť pretože už z vlastnej skúsenosti viem že pokiaľ to neprestane samo tak s tým nič neurobím.

Obi dvaja ma ešte raz objali a usmiali sa na mňa. Keď sme sa pozreli na ľad už tam boli zoradení chlapci. „Aha tam je Tommy je číslo 18." povedala Nikol. Očami som ho našla. „Áno vidím ho."
***

Tréning už začal. Už prešlo skoro 45 minút ale mne sa chcelo ísť na záchod.
„Niky, Harry idem na wc." Harry prikývol a Niky bola zadívana na tréning. Alebo teda ....skôr na Tommyho keďže ju hokej nikdy nebavil. Už som si nepamätala kde sú tu ženské záchody tak som sa prechádzala a otvárala dvere ktoré sa mi zdali povedomé. Keď som ale otvorila jedny dvere tak som ztuhla. „Prečo ja vždy narazím na chlapčenské šatne." usmiala som sa na ňho. Keď si uvedomil že som to ja usmial sa na mňa. Sedel tam ten zelenooký chalan a niečo hľadal v batohu.

„Ty si Beth že ?" zaskočilo ma že vie moje meno a to ako jemne ho vyslovil ale nechcela som z toho robiť bohvie akú vedú tak som hneď zmenila tému „Nemal by si byť na tréningu ?" jemne sa zasmial a sklonil hlavu „ Hľadal som vodu." ahaa tak vodu no dobre kývla som že rozumiem „Nevieš kde sú tu záchody?" vážne mi už trebalo „Viem. A povieš mi čo tu robíš ?" nechápala som na čo mu to je, môže sem ísť kto chce „Môže sem ísť kto chce čo keď som sa len prišla pozrieť na tréning?" Bavilo ma sa s ním takto hrať. „Jasné, ale sem väčšinou také pekné baby nechodia pokiaľ tu nemajú priateľa alebo sem nezablúdili."

„To znamená že som škaredá?" zaskočil sa a ja som sa zasmiala „Povieš mi kde sú tie záchody?" asi pochopil že už naozaj potrebujem ísť „Rovno a 2 dvere do ľava. Počkaj idem rovno s tebou tréner ma nechá po tréningu robiť koliečka ak prídem neskoro." vážne to ešte robil ? Sranda že všetko ostalo také isté „Ešte to robí?" nechápal čo som tým myslela a ja som mala chuť sa prefackať nikto predsa nemal vedieť nič o tom že tu niekoho poznám. „Ako to myslíš ? Ty ho poznáš ?" V tedy už našiel fľašku a ja som vtedy získala šancu ujsť, tak som rýchlo zmizla na záchod....

Máme tu ďalšiu kapitolku.
Dúfam že sa vám páči. Je trošku dlhšia.💗

Chriestie