Him and I

5.

BETHANY

Do niekoho som narazila....
Inštinktívne som túto pre mňa zatiaľ  neznámu osobu chytila za ramená. A v tom momente má dotyčný chytil za boky a pritiahol k sebe. Cela som sa zachvela pri uvedomení že sa ma niekto dotýka. Hneď ako som nabrala rovnováhu som sa odtiahla a všimla som si že to bol Brandon. Ten nechápal. Nechápal prečo som sa odtiahla. Ja tiež nie. Dúfala som že som sa cez to už preniesla. No asi nie dostatočne. Potom jemne zatriasol hlavou ako by sa chcel dostať z tranzu.
„Nečakal som ťa tu. Ale som rád že ťa zas vidím.” a hneď na to mi daroval jeden krásny úprimný úsmev. „Emm...no som tu prvý deň.”
Čo si určite všimol pretože môj stratený pohľad a to že má tu ešte v živote nevidel, hovorilo za všetko. „Vidno.” Uchechtol sa. Vzpriamil sa „Ak mi povieš do akej triedy ideš tak ťa odprevadím.” hovoril to tak sebavedomo ako by som mu za to mala ďakovať „Myslím že to zvládnem sama.” usmiala som sa na ňho a hneď dodala „Chápeš aby si dlho nemeškal na hodinu.” mrkla som na ňho a šla som rovno do triedy. Nechápala som čo sa to so mnou deje. Zdalo sa mi že tam chvíľku ešte stál ale keď som sa otočila už tam nebol. Stála som pri dverách na ktorých bolo napísané, 2.A. bolo mi jasné že teraz je ten čas.
Zaklopala som a vošla. Všetci sa na mňa otočili a učiteľka sa na mňa usmiala a pomaly sa ku mne vydala. „Vitaj!” povedala a chytila ma za rameno. „Taak deti, toto je naša nová študentka.” otočila sa ku mne „Chceš nám niečo o sebe povedať? Napríklad ako sa voláš čo ťa baví a tak?„ Ježiš ako ja nenávidím predstavovanie. Vždy je to tak trápne a všetci na teba čumia. „Emm..no volám sa Bethany ale volajú ma Beth. Rada športujem, maľujem a čítam.” pozrela som sa na učiteľku s prosbou v očiach nech už ma netrápi. Chvála Bohu moje prosby boli vypočuté „Dobre, tak sa posaď k Nikol, do druhej lavice pri okno.” Kývla som a vydala som sa k lavici. Až tam som si všimla že je to to dievča čo má zastavilo na chodbe. Tiež som si až teraz uvedomila že sa na mňa celú dobu usmievala. Hneď ako som si sadla tak ma privítala. „Ahooj. Nevedela som že budeme spolu v triede. Dokonca spolu sedieť!” zasmiala sa. Asi to bude živá povaha „Ahoj, no ani ja som to netušila.” Do konca hodiny sme už boli ticho. Keď zazvonilo pribehli k našej lavici 2 chalani a 2 baby. „Ahoj!” pozdravili ma dve dievčatá naraz. Hneď som si aj všimla že sú to dvojičky. Milo som sa usmiala aby sa nepovedalo a pozdravila. Nakoniec by som povedala že možno budeme kamarátky. Jedna ktorá mala viac hnedé oči ako druhá sa volala Kate a tá z bledo hnedými sa volá Ivy. Zoznámila som sa s dvoma chalanmi jeden z nich sa volal Harry a druhý Tommy. Tommy je veľmi milý a myslím že sa s ním ešte budem baviť. Harry je dosť tichý ale rád číta takže si budeme mať o čom pokecať.

***

Už bolo po škole tak som šla k skrinke. Tam má zastavila Nikol aj s Tommym. Nikol sa ma spýtala či sa s ňou dnes o 17 nepôjdem pozrieť na Tommyho hokejový tréning. Samozrejme som súhlasila. Otec by ma tam aj tak volal a sama by som asi nešla. Dohodli sme sa teda že sa stretneme pred štadiónom.

***

13:30

Prišla som domov. Na stole bol papierik na ktorom bol napísaný odkaz.

Išiel som na štadión. Domov prídem ešte pred tréningom pre nejaké veci.

                                                         Otec 
  
Dobre takže stíham ísť ešte do sprchy a kľudne si ísť ešte zabehať. Uz som to smerovala do kúpeľne keď mi začal strašne pípať telefón. Pozrela som sa naň a mala som tam asi 8 žiadosti o priateľstvo. Všimla som si tam Nikol ktorej som to hneď prijala. Taktiež Tommy, Harry aj dvojčatá. Trochu som sa pozastavila. Bol tam aj Brandon. Nevedela som či mu to mám prijať ale nakoniec som sa rozhodla že to prijmem. Bolo tam ešte pár chalanských mien ako Theo, Noah, ale nepoznala som ich.
Nakoniec som to prijala keďže som si pozrela ich účty a videla som že sú z našej školy. Hneď na to mi napísala Nikol.