Pousmial som sa. Vždycky, keď som nazrel cez to okno, som mal pocit, akoby som ho v ňom uvidel znovu, tak pokojného ako v tú baletnú noc, v ktorú nás uspala až otupenosť alkoholom, pretože sme sa nedokázali prestať bozkávať. Vtedy som túžil po tom...
Potichu som si odkašľal, omyl vnútro ryby od krvi, ako som sa nad ňou učupený skláňal pri vode s rozkročenými nohami a začal z nej nožom strhávať šupiny.
"Obdivujem to. Fakt naňho nežiarliš?" ozvalo sa zrazu chraptivo po dlhom mlčaní po mojom boku, kde Seokjin opracovával druhú rybu.
"Na koho by som mal?" zachechtal som sa cez nos, potom si čistým chrbtom dlane otrel jeho špičku a pretrepal nôž vo vode.
"Na Eunwooa," odpovedal mi tiež pobavene, na čo sme sa obaja obzreli dozadu.
Jungkook sa v sede s privretými očami pohodlne opieral o kmeň jednej z čerešní, ktoré rástli takmer po celom obvode jazera a Eunwoo sedel kúsok od neho, aby jeho vysmiate ústa napchával sladkými plodmi sponad nich.
Nerozhodene som mľaskol a vrátil sa ku svojej práci.
"Hach."
"Takže hej?"
"Ani náhodou. To akoby som žiarlil na Yugiho - neexistuje. Vidíš to tričko, čo má na sebe? To isté mal Jungkook, keď bol pred mesiacom pri mne. Sú prepojení ako také hríbiky, akurát tie si môžeš vziať i len po jednom." Pohodil som nožom, naposledy ním rybu prešiel, a potom ju hodil do lavóru s pitnou vodou.
Seokjin sa tichšie zasmial a čoskoro urobil to isté, aby úlovky ešte poriadne poumýval, zatiaľ čo som rozohrial rošt nad rozhorenými uhlíkmi.
"To si fakt pamätáš, čo mal na sebe pred mesiacom? Nie si ty korytnačka?" pozastavil sa nakoniec nad jednou z mojich predchádzajúcich viet.
Vniesol som si dlane pod kapucňu, aby som si ju upravil po bokoch a na moment tak schoval svoje jemne horiace líca.
"Videl som ho prinajlepšom raz za dva týždne, to by si pamätal každý," zamumlal som s ťažko potlačiteľným úsmevom, ktorý som upieral do teplom pulzujúcich uhlíkov pod mäsom.
"No," zachechtal sa, "ľudia si vraj najlepšie pamätajú detaily okolo chvíľ, pri ktorých zažili nejaké silnejšie emócie."
Silnejšie emócie - potiahol som nosom horký dym, ktorý sa mi doň vkrádal a s trochu rozochvenou rukou posypal rybu korením.
"Čo minulá noc? Tiež to bude jedna z takých chvíľ... plných emócií?"
Stretol som sa s jeho priateľským pohľadom. Na takýto druh úprimnosti som však nebol úplne zvyknutý, a tak som mu ho oplatil len s odsudzujúcim úsmevom. Prečo by si to mal vedieť?
"Aj keď... to asi na sebe nemal tričko, ktoré by si si mohol pamätať," prehodil ešte s očividným zámerom ma úplne rozhodiť, čo sa vlastne aj úplne podarilo.
"Heeej!"
Kútiky úst v pobúrenom úsmeve mi zatlačili na rozohriate líca a buchol som Seokjina do pŕs rukoväťou prvej veci, čo mi padla do rúk - obracačkou.
"Neblbni."
"Veď sa len pýtam," vyhádzal zo seba za smiechu.
"Prečo by si sa na niečo také pýtal?" takmer som tu otázku zapišťal cez zovreté hrdlo, len aby som to z toho rozhodenia nevykríkol.
Seokjin na to za mykania ramien ešte čosi zatrepal na svoju obranu, ale to som už cez nasledovný krik príliš nevnímal.
"Harabeoji!!!"
Zvrtol som sa za Jungkookovym hlasom, ktorého zdroj bol položený na lopatkách, zakliesnený pod druhým zohnutým telom. Keď som uvidel, ako sa Dongmin snaží znehybniť i Jungkookovu divoko prehadzujúcu sa hlavu, aby sa dostal s ďalšou čerešňou k jeho ústam, iba som si znavene zatlačil oči prstami a povzdychol si.
"Pomoc!!!"
"Už iba jednu, no tak. Chcem ešte raz vidieť tie sladké prežúvajúce líčka."
Oči sa mi automaticky pomaly pretočili k Seokjinovi, ktorý tie svoje veľké na mňa hneď vypleštil - fakt ti to nie je divné?
Zatriasol som hlavou. S nimi som mal takéto veci prakticky na dennom poriadku.
"Hej! Unua! Prestaň ho napchávať tými čerešňami, keď sa vám tu s tým kašlem!"
A možno by moja prosba bola aj vypočutá, ak by sa môj hlas nestratil v chaose, ktorý nastal po tom, čo sa na Dongminovu stranu pridal i Yugyeom. Jungkook sa tak ocitol pod jasnou presilou, keďže Gyu nemal ani v najmenšom pláne sa zodvihnúť zo stoličky a nechať sa rušiť tým, že by pomáhal ktorejkoľvek strane.
Jungkookovou poslednou záchranou sa tak stal Seokjin s obracačkou v ruke, ktorú si s dovolením pohotovo prevzal rýchlym chvatom a s ešte rýchlejšie účinkujúcim rešpektom, ktorý z nej vyžaroval viac než z jeho kriku, skôr len zvyšujúcim frekvenciu smiechu, zariadil, aby sa už ktovie ako posplietaná trojica rozpŕchla za rehotu do všetkých svetových strán.
"Bože... taká vychovávateľka by sa mi asi občas hodila," zahundral som si s úsmevom popod nosom, keď ma vtom Jungkook zdrapil za ruku a zadýchaný sa za mňa spolovice schoval.
Nakukol som k pahrebe vedľa, ku ktorej ma to na moment naklonilo.
"Len pozor," preniesol som pomaly kolísavým hlasom a odtiahol sa trochu ďalej, aby sme sa ešte náhodou nepopálili.
"Si moja záchrana, skoro ma dostali," v porovnaní s tým, ako jeho rozovreté oči kričali energiou, sa jeho pery iba nepatrne zakmitali.
"Ako vždycky," zachechtal som sa. "No... priznávam, že bez hyunga by bolo všetko stratené."
Zadíval som sa na to, ako Seokjin ešte stále preháňal po okolí dvojicu našich milujúcich priateľov.
"Si píš."
Ostatne, aj vďaka nemu si sa vtedy zastavil v Daegu, kde si sa rozhodol si ma vypočuť...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
(1. Opäť priehrada Dedinky, 2. Rybník Vlachovo - práve tam naokolo rastú čerešne ❤️)
