Pousmial som sa. Vždycky, keď som nazrel cez to okno, som mal pocit, akoby som ho v ňom uvidel znovu, tak pokojného ako v tú baletnú noc, v ktorú nás uspala až otupenosť alkoholom, pretože sme sa nedokázali prestať bozkávať. Vtedy som túžil po tom...
Už to poniektorí pomaly vzdávali, ale nakoniec sa nám podarilo karavan bezpečne dostať k jazeru pred campom. Teda hneď po tom, čo si Dongmin, Mingyu a Yugyeom vzali svoje veci na ich rezervovanú chatku a čo sme spoločnými silami dostali zvukovú aparatúru na celkom provizórne drevené kryté pódium a zapojili ju.
Na nejaké väčšie usadzovanie sa sa však stále ani potom nenašiel čas. Sotva som sa na moment pokochal širokosťou jazera, ktoré obklopovali okolité vysoké zalesnené kopce, už ich odraz rozvial do vlniek silnejúci vietor a spolu s Jungkookom, ktorý vyliezol z karavanu s gitarou v ruke, sme sa vydali do spoločenskej miestnosti v hlavnej budove, kde sa to už hmýrilo ľuďmi. Predovšetkým tam ale na Kooka čakala partia hudobníkov, ktorú stretol minulé Vianoce na ceste do Daegu, dobrú polovicu z nich som už celkom dôverne poznal.
Do začiatku oficiálneho programu, a teda prvého vystúpenia, ostávalo ešte dosť času, a napriek tomu, že bolo už nejaký ten čas po obede, mnohí mali ešte ospalé, trochu opuchnuté tváre. Nálada však bola úplne iná, oživujúca vďaka tomu, že všetci hýrili pozitívnou energiou.
Sedel som na pohovke blízko Jungkooka a mohol nechať oči na tom, ako svojimi hereckými a trochu detinskými prejavmi predvádzal svoje skomolené skúsenosti s gitarou a spevom. Väčšine jeho priateľov sa to divadlo neskutočne páčilo a prišlo im zrejme za aktívnej vravy a vtipkovania ako momentálna najlepšia možnosť pre 'zabitie' zostávajúceho času. Sám som sa pri hromade toho smiechu neubránil úsmevu, z ktorého ma už boleli líca.
Keď si od neho gitaru prebral i ďalší kučeravý mladík a s prehrávanou dôležitosťou, ktorá schovávala smiech na hrane, nahmatal celkom náhodný akord, vedel som, že sa nevyhnem ani ja svojmu trasľavému smiechu.
Rozoznelo sa pár tónov, zamaskovaných prispôsobivým spevom tak, aby zneli s jeho hlbokým hlasom čo najmenej náhodne.
"Somewhere~ over the rainbpff..."
Pôvodne ladná, no teraz značne rozladená pieseň, ktorá sa pôvodne hrala na bendžo, veľmi plynule a celkom rýchlo prešla do výbuchu zmiešaných emócií, z ktorých chalanovi sčervenali líca. Otrel si kútiky očí, zaslzené z toho, ako silno sa rozosmial. Chvíľku mu trvalo, kým sa upokojil.
"Tak... a teraz tú moju," zahlásil som čisto z dôvtipu, nacapil si dlaň na koleno a oprel sa do opierky, aby som si konečne vydýchol.
"A konkrétne ktorú z tých stoštyridsaťjedna máš na mysli?"
Bez rečí som sa s nemiznúcim úsmevom popod nosom lenivo natiahol rukou po Jungkookovi a štuchol ho do paže.
"Neprovokuj, mladý."
"Harabeoji~"
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
