Too hot to handle (Juraj Slafkovský fanfiction)

Opäť vo Fínsku

-Streda 18.5. 15:30-

Bola som v lietadle a sledovala som cez okno oblaky s tým, že som si vravela na čo sa mi podobajú. Takmet všetky mi však pripomínali Jurka, s ktorým som sa mala onedlho stretnúť. On o tom ale nevedel a tak dnes zrejme myslel len na zápas proti Švajčiarom. Začínajú asi o 5 hodín (ten časový posun ma mierne mätie) a plánujem na neho prísť. Bude to ťažký súper, no verím, že chlapci do tohto boja dajú všetko.

Keď som priletela do Helsínk, baby ma už čakali na letisku. Pomohli mi s kufrom a požičaným autom ma odviezli k nim do hotela, ktorý bol veľmi dobrou náhradou toho nechutného penziónu, v ktorom boli prvú noc.
Aďa: Takže...prídeš za ním ešte pred zápasom, alebo až po ňom?
Tima: Jejda ty vôbec nepočúvaš? Veď už sme sa dohodli že až po zápase za ním príde. My ho vylákame von a Sárinka tam bude stáť a čakať na neho.
Aďa: Veď okej keď to potrebuješ takto dramatizovať...
Tima: Snažím sa byť len romantická, to by si ty nikdy nepochopila.
Ja: No dobre moje ukľudnite sa. Prídem za ním po zápase ale nebude to také dramatické ako to Timejka popisuje. Radšej mi povedzte kde budeme dnes sedieť.
Tima: Sektor B6. Najlepší výhľad na celý zápas.
Aďa: No nechcem vedieť ako sa ti to podarilo vybaviť...

-Streda 18.5. 20:00-
Keď som videla Jurka na rozkorčuľovávaní, mala som chuť skočiť na ľad, objať ho a už ho nikdy nepustiť. Dúfala som len, že nebudeme na kocke, aby si ma náhodou Juro nevšimol skôr, ako po zápase.

-Streda 18.5. 22:30-
Chlapci síce zápas opäť prehrali, no bolo to naozaj tesné. Sú veľmi dobrí len sa na nich nechce nalepiť šťastie. Jurko dal ale veľmi pekný gól a som si istá že nie len ten, ale celý výkon mu pomôže na tohto ročnom drafte.

Vyšli sme von pred štadión a prišli sme k dverám, odkiaľ mali chlapci vychádzať. V ruke som držala studené nedopité pivko a nedočkavo som každých sekúnd zapínala obrazovku svojho mobilu, aby som kontrolovala čas.
Ja: Prečo im to tak trvá?
Tima: Kľud, neboj sa, prídu. Trpezlivosť ruže prináša.
Aďa: To čo si dala? Zrazu je z teba básnik? Zrejme sa dlho sprchujú alebo ich zastavilo milión fanúšikov a teraz rozdávajú podpisy.

Zbadala som skupinu chlapcov vychádzajúcich z dverí. Bolo mi jasné, že sú to naši hokejisti. Hľadala som medzi nimi toho najvyššieho a keď som ho zbadala, rozutekala som sa ako nikdy predtým. Skočila som mu do náručia. On ma vzal na ruky a silno ma objal.
Ja: Strašne rada ťa zase vidím!
Jurko: Láska aj ja teba! Čo tu robíš? Ako sa ti podarilo sa sem dostať?
Ja: Aale, otec sa trocha uvedomil a tak som tu.
Jurko: To som strašne rád! Poď sem, ešte si ťa vystískam.
Obímali sme sa a bozkávali ešte asi 10 minút. Ostatní chalani na nás najskôr pozerali ako na romantickú scénku z nejakého filmu a potom už sa rozprávali všetci medzi sebou. Neskôr už išli autobusom domov.
Juro: Takže zajtra sa vidíme?
Ja: Jasné, zajtra pôjdeme spolu na obedík.
Jurko: Dobre, prídem o 12:00 po teba.
Ja: Tak fajn, teším sa.
Ešte raz sme si venovali pusu a potom sme sa každý pobrali smerom k svojmu hotelu.