Dlhé týždne písania a písania boli k ničomu. Aspoň jej to tak pripadalo. Nič. Ako sa hovorí, ani pes po nej nezaštekal. Bolo to ťažšie a ťažšie. Pozerala na napísané riadky, s ktorými sa trápila hodiny, a keď sa rozhodla riadky publikovať, dúfajúc, že sa niekto ozve, prišla len jedna, možno dve reakcie. A to tiež nie pravidelne.
Cítila beznádej, obrovskú beznádej, ktorá sa každou ignoráciou zväčšovala a zväčšovala.
Tu sa dostala do bodu, kedy sa jej pochmúrne myšlienky opäť natlačili do hlavy tak, že nič nedokázala. Pokazila sa, už nedokáže to, čo predtým. Jej múza ju začala opúšťať, všetko sa začalo rúcať ako domček z karát.
Pozerala na obrazovku, na ktorej svietil textový editor, prsty boli položené na klávesnici, no neprichádzalo to.
Kedysi do klávesnice ťukala ako ďateľ, pozitívne ohlasy ju vždy nakopli, kreativita bola pri nej, no teraz... je to fuč.
Nijaká reakcia je tá najhoršia reakcia.
No to oni nechápu.
YOU ARE READING
Her thoughts
Short Story|Wattpad storyshort| Status príbehu: Dokončené Už je z toho zúfalá, unavená a nemôže už ďalej. Musí už konečne povedať, čo si myslí. Musí ukázať svet jej očami, ako to vníma ona. Hoci jej je jasné, že si túto vec nikto neprečíta. Kto by už len chcel...
