prípravy na zápas o BRONZ!🥉

531 23 1
                                    

*ráno 8:00.
Zase je ráno. Zobudil nás budík o osmej. Vôbec sa mi nechcelo vstávať. Najradšej by som ešte spala ale bohužial chalani musia byť uz o 9:30 na štadióne. Niako som sa vymotala z postele a hneď som sa zrúbala na zem.
Jajha s tou mojou šikovnostou.
"Laska si v pohode?". Spýtal sa ma ustarostene Jurko. Postavil sa z postele a podal mi ruku na pomoc.
"Neboj som v pohode". Odpovedala som mu. Jurko ma postavil. Niako som sa dopracovala do kúpeľky. Dala som si len rýchlu sprchu a hneď som aj vyšla z kúpeľky. Kňažo bol už niakým zázrakom hore.
"Ale dobre ranko dedeček". Popriala som Kňažovy.
"Aj tebe". Poprial mi Kňažo. Všetci traja sme sa prezliekli. Dobre teda skôr len sme si dali tepláky a išli sme na raňajky. Nabrali sme si jedlo a sadli sme si, a začali sme jesť. No v tom došiel akurát do jedálne môj tatko aj so Šatanom. Po včerajšom tatkovom nápade neviem či sa s ním plánujem baviť. Ale baviť sa s ním musím teda zároveň aj chcem.
"Dobre ráno. Karin potom príď za mnou". Povedal nám môj otec. Mňa skoro prekotilo.
Čo zase chce riešit?
Len som prikívla a ďalej som jedla. Dojedli sme a išli sme späť na izbu. Teda nešli museli sme ísť na tatkovú izbu. Musela som tam ísť len ja ale chalani išli so mnou. Zastali sme pred tatkovou izbou. Hneď za nami došiel tatko.
"Karin ja viem že nechceš ísť do Kanady sám tam nechcem ísť. A chalani budú mať vo fínsku lepšie podmienky na hokej". Vyjasnil mi to tatko. Teda skôr mi to prišlo že sa ma snaží prehovoriť a aj chalanov ale má smolu ja nikam nejdem bez nich.
"Tati máš smolu ja sa nebudem trepať do kanady keď bude môj frajer a môj najlepší kamarát na druhom konci sveta pomaly". Vyjasnila som to tatkovy. Bolo mi jasné že nás začne prehovárať ale má smolu mňa neprehovorí a to by už vedieť mohol.
"Karin ja viem ale pre všetkých z nás je to další krok do budúcnosti". Povedal tatko. Nevedela som či nepochopil že další krok do budúcnosti nepotrebujem a nechcem alebo neviem čo na tom nechápe.
"Tati ja žiadni krok do budúcnosti nechcem! Ja plánujem v budúcnosti žiť s Jurkom a predpokladám ze aj s Kňažom". Ujasnila som to tatkovy a dúfala že to už konečne pochopí. Kňažo a Jurko sa trochu zasmiali.
"Pán tréner ja viem že je to krok do budúcnosti ale ja plánujem byť do konca života s Karin". Povedal Jurko. Usmiala som sa na neho.
"Pán tréner ja fakt radšej budem aj s Karin ako by som mal ísť do Fínska. Budem tam síce s Jurom ale my ani jeden nechceme byť bez Karin". Povedal Kňažo.
"A ešte lepšieho trénera ako ste vy mať nemôžeme. Len kôli vám teraz ideme bojovať o bronz". Povedal Jurko. Tatino sa na neho usmial.
"No dobre nikto nikam nejde". Ohlásil tatko. Hneď som ho objala. Potom sme už išli s chalanmi na našu izbu. Na izbe som si vybrala veci na prezlečenie a išla som sa do kúpelky prezliecť. Dala som si čierne legíny a biele tielko. Namalovala som sa. Linky, maskara, korektor a atd. Vyšla som z kúpelky.
"Laska? Chceš môj dres?". Spýtal sa ma Jurko. Neverila som vlastním ušiam.
"Anoo❤". Odpovedala som mu radostne a objala som ho. Potom mi podal jeho dres. Obliekla som si ho. Mega dobre voňal. Kňažo len na nás pozeral. Dochystali sme sa a vyrazili sme na štadión. Zastali sme z boku štadióna a vošli sme cez vchod pre trénerov a hráčov. Namierili sme si to rovno do šatne.
"Rozcvička". Zrušil tatko náš plán šatna. Tak nakoniec sme sa vybrali do telocvične. V telocvični bol už Cehlo a Hrivo.
"Čaute". Pozdravili nás naraz.
"Čus". Pozdravili sme ich my naraz. Ja som si sadla na lavičku a pozerala som ako sa chalani rozcvičujú. Teda skôr som pozerala len na Jurka a na ostatných ani nie. Postupom času začínali prichádzať aj ostatný. Rozcvičili sa a išli sme do šatne. Chalani sa prezliekali a ja som zase len sedela. Z môjho krásneho a pokojného sedenia ma vyrušilo pípnutie môjho mobilu.
Kto ma zase otravuje?
Písala mi Naty.
      *chat
        Naty🤍
N: ahoooj❤
K: ahooj
N: hádaj kde som
K: v chicagu alebo na Slovensku ne?
N: nene😏😂
K: tak kde trčíš??
N: v aute😂
K: kam zase ides?
N: za tebou!! Zachvíľu sme pred štadiónom!
K: aaaaaaaaa Natalia! To si mi nemohla povedať skor?!
N: chod pred štadion diki.
K: ale aj s Jurkom a Kňažom idem!
N: no podte už parkujeme!
K: aaaaaa idemeee!
*koniec chatu
"Kňažo! Jurko!!!". Zakričala som na nich. Hneď vyskočili z lavičky a pozreli sa na mňa.
"Pred štadión a okamžite! Prišla Naty!!". Povedala som radostne chalanom. Hneď sme bežali pred štadión. Došli sme tam a hneď sme sa s Naty objali. Naštastie tam nebola aj moja mama.
"Prestavíš nás?". Spýtala sa ma Naty.
"Ouu jasne". Povedala som.
"Takže Naty toto sú moji najbližší ľudia Jurko môj frajer a Kňažo môj najlepší kamarát". Predstavila som Naty chalanov.
"A chalani toto je Naty moja druhá sesternica". Predstavila som chalanom Naty.
"Rada vás spoznávam😊 Karin o vás normálne že básni". Povedala Naty. Chcela som ju prizabiť.
"Ale ale babička to naozaj?😏". Podpychol ma Kňažo.
"Budz cicho a ideme zachvíľu je zápas". Povedala som a chalani išli do šatne. Ja a Naty sme išli za mojim tatkom.
"Tati prišla Naty🤗". Oznámila som tatkovy. Bolo mi jedno že tam sú všetci tréneri a atd zo Slovenska.
"Ahoj Craig😊". Pozdravila Naty môjho úžasného tatka.
"Ahoj Nat dlho sme sa nevideli😅". Povedal môj tatko Naty. Oni sa začali rozprávať a ja som si išla sadnúť vedľa Šatana, kedže on bol jediný ktorého som z nich poznala.

Navždy?¿ {Juraj Slafkovsky}Where stories live. Discover now