Navždy?¿ {Juraj Slafkovsky}

uz v pekingu

Karin a Slafko sa vymenili. Ja som bol spokojný. Aspoň som sa mohol s ním baviť. Ale najprv som len počúval pesnicky a až potom keď som zase skapínal od nudy došiel na rad Slafko.
Pov Jurko
Keď som si sadol na miesto tak sme sa z Karin vymenili. Urobili sme to kôli Kňažovy. Ďalej sme pozerali film. Karin začala zaspávať. Ja som vypol film a počúval pesníčky. Ale dokonalého Kňaža napadlo že práve teraz ma zase začne otravovať. Kňažo ma začal kopať a búchať. Vypol som hudbu a pozrel sa na neho. Všimol som si že Šimon pozerá niaky film.
"Slafko ja sa nudim😩😂". Povedal mi Kňažo.
"Prečo zas? Veď kukaj zo Šimonom film". Povedal som mu.
"Mna ten film ale strašne nudý😩". Povedal Kňažo.
"Mna snaď z teba jebne😂 čo chceš robit?". Povedal som Kňažovy. On sa zasmial.
"Ja nevem😂 máš karty?". Spýtal sa ma Kňažo. Ja som na neho kukal jak na zjavenie.
Karty? A odkial ich mám mať?.
"Nemam". Odpovedal som mu. Všimol som si že zase začína na nás pozerat celé lietadlo. Už som strácal nervy.
"Tak choď spať ne?". Povedal som tomu dementovy ktorý skapína od nudy. Kebyže som ja na jeho mieste tak už dávno spím.
"Pokúsim sa". Povedal a išiel spať Kňažo. Ja som si znova zapol pesníčky a popri tom som zaspal. Zobudil som sa až o tri hodiny. Pozrel som sa na Kňaža a ten ešte spal. Ja som si vypol pesníčky. Pozrel som sa na Karin a aj tá spala. Medzitým jej padla hlava na mňa. Dal som jej pusu do vlasov. Oprel som sa a znova som začal zaspávať. Môj krásny spánok prerušil až hlas letušky. Už sme konečne pristávali. Zobudil som Karin.
"Laska vstavaj". Zobudil som Karin. Ona sa hneď zobudila. Pozrel som sa na Kňaža a ten stále spal. Išiel som zobudiť aj jeho.
"Kňažo! Pristávame". Budil som Kňaža. On sa naštastie zobudil tiež. Sadol som si a pripútal som sa. Začali sme pristávať. Keď sme pristáli tak všetci začali tlieskať. Pomaly sme vystúpili z lietadla a išli na letisko. Prešli sme ešte kontrolami a atd. Už sme čakali na kufre. Zobrali sme si kufre a išli sme pred letisko čakať ostatných.
"Vy ste v lietadle čo chytali zachvaty smiechu?". Spýtal sa Cehlo mna a Kňaža.
"Kňažo nás odfotil a keď som išiel za ním tak sme sa potom rozosmialy". Odpovedal som mu.
"Chalani do autobusu podťe". Povedal nám tréner. Išli sme si sadnúť do autobusu. Sedel som s Karin a za nami sedel Kňažo. Po hodine cesty autobusom sme došli konečne na hotel.
"Dobrý deň Vitajte". Povedala nám recepčná. Všetci sme si začali pomaly vybavovať klúče od izby.
"Dobrý deň vy traja máte spolu izbu?". Spýtala sa recepčná mňa, Karin a Kňaža.
"Ano". Odpovedal som jej. Ona niečo ťukala do počítača.
"Máte izbu 292 na druhom poschodí". Povedala recepčná. My sme si zobrali veci a išli hladať našu izbu. Keď sme ju konečne našli tak sme odomkli. Izba bola pekná. Bola tam jedna manželská postel a jedna normálna. Kufre sme nechali v chodbe a sadli sme si na postel. Naše krásne oddychovanie prerušilo klopanie na dvere.
"Dalej". Povedal som a dalej oddychoval. Do izby vošiel Marek Hrivík.
"Čaute". Pozdravil nás Hrivo.
"Čau". Pozdravili sme ho všetci traja naraz.
"Dnes večer je tréning". Povedal na Hrivo.
"Dobre o kolkej?". Spýtal som sa ho.
"O 20:00 sa začína a o 19:00 je stretávka pred hotelom". Odpovedal mi Hrivo.
"Budeme tam snaď". Povedal Kňažo a Hrivo odchádzal. Keď odišiel tak sa nikto znás nezmohol ani na slovo. Všimol som si že Karin začala na mne zaspávať. Nechal som ju tak.
"Koľko je?". Spýtal som sa.
"18:00". Odpovedal mi Kňažo.
"Ti jebe? Už ani spať ísť nemožem". Povedal som a Kňažo sa zasmial. Už sme tam len ležali a snažili sa nezaspať. Keď bolo pol siedmej tak som začal budiť spiacu Karin.
"Karin vstávaj mam trening zachvilu". Budil som Karin. Ona spokojne ďalej spala.
"Karin!! Vstavaj!". Budil som ďalej Karin. Ona sa už konečne zobudila. Pozrela sa na mňa vražedným pohladom.
"Čo je?". Spýtal som sa jej.
"Kolko je?". Spýtala sa Karin.
"18:35". Odpovedal som jej a ona ako strela vyskočila z postele. Niečo si vybrala z kufra a bežala do kúpelky. Ja a Kňažo sme boli lenivý sa aj prezliekať tak sme ostali v tom istom. Po 15 minutách už konečne Karin vyšla. Bola aj prezlečená a upravená. Nezaoberal som sa tým a išli sme sa obuť. Pobrali sme si veci a išli ku výťahom. Keď sme čakali na výťah tak sme sa zas snažili o rozprávanie.
"Ale ale Karin ty si sa kam takto vyparádila?". Spýtal sa Šimon Karin. Takže s nášho rozprávania nič nebude. Kňažo sa na mňa pozrel a takými očami že pome už.
"Pre teba nie😙". Odpovedala Karin Šimonovy. Ten ju už pomaly vyzliekal pohladom. Vsimol som si to a chcel som mu jednu vraziť.
"Ale cica nám tu je drsna?😏". Povedal Šimon. Ja som mal už tak na zlomku nervy že Šimon mohol byť rád že som ho nezabil.
"Kurva budeš ticho?! Ty si extremny debil!". Povedal som Šimonovy a ťahal som Karin za ruku do výťahu. Šimon len na nás zazeral. Keď sme konečne došli dole tak sme išli čakať pred hotel.
"Počul som z vašej chodby krik". Povedal nám Cehlo ked sme došli dole.
"V skratke Šimon a jeho debilne poznámky". Povedal som.
"Zase vyzliekal Karin len pohladom?". Spýtal sa Cehlo. Naštastie nás nikto nepočúval a všetci boli od nás ďalej.
"Ano🙂 bol som rád že ju nepretiahol na mieste". Odpovedal som mu.
"Nerieš ho ale bude najlepšie keď poviete že ste spolu vtedy snaď prestane". Povedal nám Cehlo. Karin sa na mňa pozrela.
"Po olympiáde". Povedal som. Všimol som si že už tu zastavuje náš autobus. Veci sme si dali do autobusu a išli sme si sadnuť. Sedel som s Karin a za nami bol Kňažo a Cehlo. To som bol spokojný že tam není Šimon.

(Dnes asi ešte jeden uvidím podla plánov)