Him and I

1.

BETHANY

„Beth, poď dole večera je hotová”. Skríkol môj otec, ktorý sa podľa tónu ktorým to povedal, už o tom nechcel viac baviť.
„Už idem.” Skríkla som naspäť a zavrela knihu ktorú som mala práve rozčítanu.
Od doby čo mama umrela a mne sa stalo to, čo sa stalo, som sa z otcom ešte viac zblížila. Síce som sa do seba dosť uzavrela ale rodina pre mňa bude vždy na prvom mieste. Už sme zostali len mi dvaja. Ja a môj otec. Nikto viac.

- - -

„No čo, tešíš sa do novej školy ?”
Povedal otec ako keby to malo byť niečo úžasné. Ale jemu sa to ľahko hovorí keďže ho tu každý pozná a má úžasnú prácu. Ja som tu len nová stredoškolačka ktorá tu nikoho nepozná a nikto nepozná ju.
„Jasné že sa teším.”povedala som a spravila ironicky úsmev.
Otec sa na to len zaškeril a pokračoval v jedení.

Keď sme dovečeriali vrátila som sa do izby a rozhodla som sa, že si pôjdem dovibalovať z krabíc veci. Bývam tu už 4 dni a ešte som sa nedokopala to dokončiť. Od maminej smrti som nebola v kontakte so žiadnymi ľuďmi zo starej školy. Ani sa nechystám. Už sú to 3 týždne a príde mi že som sa cez to až moc rýchlo preniesla. Pretože to ona a otec pri mne boli keď sa mi to stalo. Nie moji "kamaráti". Naopak, smiali sa mi že si za to môžem sama. Už som zas cítila ako sa mi ženú slzy do očí, nechcem sa k tomu už vraciať. Možno vám to raz poviem.

- - -

„Otec?” spýtala som sa trošku hanblivo. „Stalo sa niečo Beth?” Spýtal sa a v tých nádherných, krásnych šedých očiach plných lásky  sa objavil strach. Presne ten istý ako v ten deň. Myslím že ani on sa cez to ešte stále nevie preniesť. Chcela som ho hneď upokojiť že sa nejedná o nič vážne. Teda aspoň pre ňho nie. „Neboj sa, len som sa chcela spýtať či môžem ísť teraz do posilňovne.” V jeho očiach sa objavila úľava. No v ďalšej sekunde sa vzpriamil ako keby mi chcel ukázať že sa ničoho a nikoho nebojí. Nad tým som sa musela pousmiať. „Beth, ale si si istá ? Nebola si medzi ľuďmi už skoro mesiac a o tomto čase tam bude navyše dosť ľudí.” Bola som rada že si o mňa robil starosti. „No preto som sa chcela aj spýtať či by si nešiel so mnou.” Jemne som sa zaškerila. Nie že by som sa musela pýtať otca či niekde môžem alebo nemôžem ísť, ba naopak mala som dosť voľnosti. Ale toto mal byť naozaj prvý raz čo som mala ísť zas medzi ľudí. Na tvári sa mu vyčaril obrovský úsmev ktorý ukázal jeho nádherné rovné, biele zuby. „No aj tak musím ísť ešte niečo vybaviť. Takže môžeme ísť spolu.” Úsmev sa mu ešte viac zväčšil. „Super idem sa nachystať.”

V izbe to na mňa doľahlo. Strach a nervozita. Zľakla som sa že zase budem musieť ísť medzi ľudí. Že sa na mňa budú pozerať. Ale zase som sa chcela trochu odreagovať. Milujem cvičenie a športy. A tiež si musím skúsiť ísť medzi ľudí skôr ako pôjdem do školy. Už len preto aby som sa tam nezhrútila. Nachystala som si všetky potrebné veci už sa trebalo len obliecť. ( Fotka fitu)

V tom momente ako som sa pozrela do zrkadla ma chytil rýchli nával energie. Nevedela som sa dočkať. Keď som už bola nachystaná rozbehla som sa aj z taškou dole schodmi. Otec už stál pri dverách a niečo robil na telefóne. Ako som došla zdvýhol pohľad z telefónu jemne sa usmial a pozrel sa na mňa pohľadom "Si si istá ?" Ja som len prikývla a vyšla z domu. Otec za mnou zamkol dvere nastúpil do auta a naštartoval. Do otcovho fitka to není ďaleko asi 5 minút autom. Niekde v polke cesty mi oznámil že vo fitku by mohli byť aj chalani z jeho týmu. Okrem toho že vlastnil fitko trénoval tým hokejistov zo školy do ktorej mám v pondelok nastúpiť. A oni tam chodili cvičiť.( Čo iné by sa vo fitku asi malo robiť že áno :))
Povedal to ako keby mi to malo vadiť. Pri tom ma chcel sám trénovať. Síce má to bavilo a to dosť, ale nechcela som sa tomu nejak viac venovať.

- - -

Ani som si nestihla uvedomiť ako sa to stalo a už som stála pred dverami fitka. Stála som tam ako obarená. Mala som pocit že na mňa otec niečo  hovorí ale vôbec som ho nevnímala. Vnímala som len kľučku za ktorú keď zatlačím otvorí mi to dvere na moje najobľúbenejšie miesto na svete. Na miesto kde sa dokáže odreagovať podľa mňa každý. Otec so mnou jemne zatriasol aby som sa prebrala.
„Si v pohode ? Môžeme ísť zas domov ak nie si ešte pripravená.” povedal už trošku sklamane. Rýchlo som zatriasla hlavou aby pochopil že sa nechcem vrátiť domov. „Tak teda poďme.” povedal trošku vážnejšie.
Išli sme chodbou keď zrazu otca zastavil nejaký pán. V tej chvíli som ho nespoznala. Keďže som tu nebola cez 2 roky. Začali o niečom vášnivo diskutovať čo som ja nevnímala. Ja som sa snažila niečo vidieť cez môjho otca ktorý mal 201cm a ja som oproti nemu vyzerala ako myška keďže som mala iba 160cm. Otec bol naozaj obrovský. Keď si otec uvedomil že som tam s ním, trošku poodstúpil aby som sa mohla pozrieť s kým sa otec tak vášnivo rozprával. Keď ma ten o trošku straší pán zbadal nasadil obrovský úsmev. A mne sa objavil na tvári tiež. Hneď ako som si uvedomila kto to je. „Freeed!!!” skočila som mu okolo krku. Ten má hneď objal a otec to len s pobavením na tvári sledoval.
„Tak dlho som ťa nevidel princezná !”
Trochu sa odo mňa odtiahol aby si ma mohol dobre poobzerať. „No, nebola som tu veľmi dlho.” Keď sme sa prestali objímať tak ma Fred pustil na zem chcela som sa spýtať prečo k nám domov nikdy neprišiel na návštevu ale to ma už stihol predbehnúť. „Čo tu robíš princezná ?” Povedal už vážne a trochu skúmavo.
„Nebodaj ma tu nechceš ?” povedala som na oko urazená. Fred sa usmial „Jasné že chcem princezná, len som si myslel že už sem nikdy neprídeš.” ešte raz sa usmial a potom sa pozrel na otca „Travis, na chvíľu ťa ešte potrebujem kvôli nejakým papierom.” otec sa na mňa pozrel s prosebným pohľadom či ma tu môže nechať samú. Ja som prikývla a znova sa pozrela na Freda „Tak ja idem do šatne, ešte sa uvidíme Fred.” „Jasne princezná, uvidíme .” povedal ale to som ja už bola na ceste do šatne. Keď som otvorila dvere skoro som onemela...

Máme tú prvú kapitolu a to znamená že aj začiatok mojej prvej knihy💗💗. Chcem sa ospravedlniť za všetky chyby dúfam že vám žiadne nebudú nejak veľmi vadiť.
Budem rada za každý komentár 💞.

Btw v médiách máte fotku ako si asi môžete predstaviť Beth.💗

Chriestie💓.