On nie je mojou silou

5

Ale ešte predtým, prirodzene, sa spýtam otázku, za ktorú si mám chuť dať do žalúdku a dobre ho tou päsťou pozdraviť.

,,Čo to robíš ?" Šepnem, totálne bez dychu. Bojím sa, že ak otvorím viac ústa, zožeriem mu hlavu. Naozaj ju zatúžim zrazu vlastniť, držať ju a robiť s ňou veci, ktoré snáď ani nie sú ani zdravé.

,,Pššt," vráti mi šepky spôsobom, ktorý nemá pôsobiť, že náhle budem cítiť ako všetko, čo cítim, rázom prestane a dážď nebubnuje len vonku na auto, ale hádam navštívil aj moje vnútro.

Priblíži svoju tvár bližšie ku mne. Približuje sa pomaly, oči zatvára ešte pomalšie a ja neviem či ho v tejto chvíli zabiť a okradnúť alebo sa dotknúť jeho dobitej tváre a olízať mu rany.

Ale kašľať na všetko, pretože akonáhle sa dotkne mojej tváre, moje telo skĺzne dole ako želatína. A to skutočne.

,,Nie, prosím, nerob to, ak to nemyslíš vážne."

Ale on myslí. Jeho oči mi to hovoria. Nie sú veľké, môže nahradiť vo filmoch Jacieko Chana, ale viete, že sú predovšetkým tie oči len privreté. On si to neuvedomuje. Nevie, že to robí, že požíva svoje oči na odhalenie samého seba, a preto ma z toho bolí srdce. Je zraniteľní a ja nechcem, aby bol. Pretože zároveň absolútne nie je zraniteľní, už dávno nie.

,,Chce to tvoj alkohol, v skutočnosti to chce on, nie ty," šepkám ďalej aj keď viem, že ho už nezožeriem ani nezačnem obťažovať jeho tvár. Je skazený až príliš vnútrne smutný a pokazený žalúdok je hnusná vec.

Hlasno si vzdychne, čím mi dáva najavo, že som momentálne úplne všetko pokazila. Nechcem, aby ma tento muž chcel len preto, pretože som žena, sme zavretí v aute ďaleko od všetkých a vie, že o nás v jeho živote nebude nikto vedieť.

Vzdychne ešte raz, pokrúti hlavou a pustí ju dole, takže narazí do môjho hrudníka a zostane tam.

,,Mám rád pivo, slaninu a dievčatá, ktoré vyzerajú múdro a majú tesnú dierku."

Jej, to je krásne, len tak ďalej.
Ale musí sa uznať, že z jeho úst to nevyznie naozaj zle. Tým spôsobom, kde cítite, že pravdepodobne naozaj máte smolu na každého muža. Nie, týmto spôsobom absolútne, predsa každý preferuje niečo iné a povedzme si úprimne, ak by na jeho mieste sedel niekto oveľa starší a absolútne nepriťažlivý, v hlave si chystáte vlastnú zbraň a vaše ústa sa krútia do jednej strany.

,,Ale čo milujem najviac je pocit, keď je žena pri mne sama sobou. Keď rozpráva príliš, nedáva pozor na ústa a ktorá nie je klasicky pekná pre každého, ale pre mňa áno. Vyzeráš hrozne, úprimne, ale to je presne to, čo sa mi na tebe páči. Presne tu, teraz, dnes, v tomto aute."

Dobre, nepoviem mu, že sa vnútrne rozkladám kvôli jeho vzhľadu a slov. A nepoviem mu ani to, že som sama sebou hlavne preto, pretože som "kamarátka do boja !" Ale momentálne som aj "škaredá riť, ale to je presne to, čo sa ti páči !"

Beriem to, no.. lepšie ako nič, nie ?

,,Nehovorím ti tieto slová preto, aby si mi hneď teraz skočila na rozkrok a hrala sa, že si auto a môj vták je cesta. Hovorím ti to, pretože cítim, že ti dnes môžem povedať všetko a zostane to tu v aute. Naozaj všetko. A ty ma neodsúdiš. Môžem ti povedať, čo som robil včera, čo vyviedol pred rokom a otočiť svoje slová o každý stupeň, aby si vedela, akú majú váhu. Ja chcem.."

Zastavím ho, pretože .. dostávame sa do fázy, v ktorej začínam byť kamarátka. Cíti, že mi môže povedať všetko, pretože som kamarátka. Prajem si nabudúce namiesto menštruácie vtáka. To, čo sa zdalo ako kúzelné, sa obrátilo na hnoj s polievkou. Ako začal hovoriť, moje vnútro sa cítilo.. už rozhodne nie niečím viac.

Je v poriadku nájsť vo svojej priaznenej duše alebo čokoľvek v prvom rade kamaráta, ale no tak, táto cesta, ktorou sa práve vydal, rozhodne v nej sama cítim, že v konečnom dôsledku sa aj v vlastným kamarátom môžeš vyspať a nemusíš ho k nemu nič pociťovať. Také dve radostné fretky, ktoré sa dosť dobre poznajú.

,,Okej, dosť," poviem namiesto toho, aby som mu aspoň vrazila. Odopnem pás, čo hneď pochopí a ustúpi.

Lebo ja nechcem byť dne, túto noc, preňho dočasná kamarátka, akási definícia, ktorá môže čokoľvek zastaviť, zamotať sa alebo si môžeme pomýliť cit. Chcem byť cudzinec, ktorý niečo vyvolal, koniec a bodka.

,,No tak, nemôžeš ísť predsa do toho dažďa."

,,Ošetri si ten otrasný ksicht vlastnými kecami !"

A takto, presne takto, sa správa žena, ktorej sa dotkne chlap. V jednej sekunde je krásavec vhodný skoku do vody a v druhej otrasný ksicht, ktorý sa dokáže liečiť sám.

A v jednej sekunde môžete hovoriť, že je to v pohode, ale v druhej sa z vás stane spustená prázdna práčka, do ktorej hodíte tehlu.

,,Nemám vtáka, dobre ? To všetko je fakt skvelé. Ako to, že vyzerám hrozne, ale tebe sa to páči. Opri toho svojho radšej o auto alebo sa ním pokús naštartovať ako sa snažiť dostať ma pomocou toho, aby si ním začal tlačiť mňa !"

Moknem vonku, on sedí dnu a usmieva sa na mňa tým pohľadom a úsmevom !

,,To je presne to, čo práve na tebe žeriem. Tvoj slovník, slaninka."

Strč sa.

Otočím sa a začnem kráčať preč. Neviem, kde je juh, západ a bla bla bla, ale stačí, ak sa budem riadiť tým, že aj cez všetky kriminálky sveta si vrah nevyberie práve mňa. Hrozne vyzerajúci kamarátku, pri ktorej sa všetci cítia dobre. Pretože podľa mňa je možné, že aj vrah si pri mne začne vylievať srdce a na namiesto toho, aby mi rozrezal hrdlo, budeme hrať karty.

Niečo ma chytí za ruku a prudko otočí k sebe. Tak prudko až zalapám po dychu a môj výkrik sa stratí v iných ústach. Takže nie, nebola to chvíľa, kým to urobil. Bola to večnosť.