4.

13 2 2
                                    

Naposledy som sa pozrela za seba a kráčala za hlasom. Prechádzala som okolo políc s tým najrozličnejším tovarom. Tak toto by som si teda cez internet nekúpila. Musela som si priznať, keď som videla scvrknutú morskú pannu, ako plávala v nádobke nie o niečo väčšej ako nádoba na zaváraniny. Vtom zastala a usmiala sa. Prisahala by som, že som cez sklo počula jej zvonivý smiech. Takýchto nádobiek tam boli tisíce. Žasla som nad tými všetkými počítačovými efektmi, ktoré predajca musel použiť. Možno preto nevenoval takú pozornosť svojmu obchodu, hoci by to mal byť základ. V jednej bola uväznená búrka. V inej zasa loďka plná pirátov plaviaca sa na mori. Boli tam oblaky, a dokonca aj skákajúce ovečky! Presne tie, ktoré sa počítali, keď človek nevedel zaspať! Rozosmialo ma to. V tomto obchode bude snáď všetko!

Bola som zvedavá na človeka za pokladňou. Nečudovala by som sa, keby mal na hlave Santovu čiapku a predstieral, že nosí deťom darčeky. Avšak na moje prekvapenie to bol iba obyčajný pán. Počkať! Nie pán. Chlapec. Opravila som sa v duchu. Nemohol mať viac rokov ako ja. Tipovala som mu nanajvýš osemnásť. Keď ma uvidel, oči sa mu zaleskli. Usmial sa a povedal:

„Tak dievča ako ty som rozhodne nečakal."

Zamračila som sa. Nevedela som, či som to mala brať ako urážku alebo skôr pochvalu.

„Nie si príliš stará na hračky vo fľaškách?"

Predajca snov (DOKONČENÉ)Tahanan ng mga kuwento. Tumuklas ngayon