Hriech

~Temnota je ako tieň tmy~

Dievča sa pozeralo von oknom, kde hlavnú úlohu prevzali ticho a tma. Listy stromov dráždil vietor a kolísal všetko kam dosiahol. Sem tam bolo počuť praskanie konárov pod nohou divej zvery, ktorá biedne blúdila po lese.

"Ach dievča, čo tam láka tvoju pozornosť?" povedala starenka chrapľavým hlasom, ktorý znel unavene, no nadšene zároveň. Dievča odvrátilo svoju pozornosť od tmavého lesa, ktorý vyvolával strach v mnohých a venovalo ju starenke. Jej petrolejovo modré oči sa stretli s tými starenkinými. 

"Čo sa môže skrývať v tej tme?" ozvalo sa dievča. Jej zvedavý hlas bol dopĺňaný strachom a oči boli plné nezodpovedaných otázok. Pohrávala sa s jej svetlo-hnedými vlasmi, ktoré jej padali na ramena a prsia. Ich končeky sa jemne skrúcali a sfarbovali do bielej farby. 

"Vieš," prisadla si starenka k dievčaťu a začala, "tma nie je to čoho by sme sa mali báť. No, čo je v tej tme už zostáva len na našu myseľ. Keď sa začneme sústrediť na tmu a na to čoho sa bojíme je viac ako jasné, že si naša myseľ vytvorí víziu, v ktorej bude tma a v nej to čoho sa bojíme. Začneme pred tmou utekať a budeme sa jej báť, ale, keď sa postavíme strachu, tak zistime, že za tmy na danom mieste je presne to, čo aj za svetla a nemusíme sa jej báť," usmiala sa starenka a pohladila dievča po líci trasúcou zvráskavenou rukou.

Pery dievčaťa sa vytvarovali do úsmevu, ktorý opätovala starenke, no stále bola myšlienkami niekde pri tme. Chce presnú odpoveď na otázku, čo je v tme. Pretože vie, že v tme sa nenachádzajú len dobré veci a veci, ktoré by sme chceli.

"A, čo ak v tej tme je temnota?" dievča položilo ďalšiu otázku a starenke náhle zmizol úsmev z tvári. Dievča sa ostro pozrelo starenke do očí. Bez jedného jediného žmurknutia hľadela starenke do očí a čakala odpoveď, no tá neprichádzala. Pery dievčaťa ovisli v sklamaný výraz a jej pozornosť venovala sviečke, ktorá vrhala tiene na každú jednu stranu. Tiene vytvárali rôzne obrazce, jeden pripomínal jednorožca a druhý zase niečo, čo nebolo ľudskými slovami popísateľné iba nazvané tieňom. Dobrým či zlým stále to bol tieň, z ktorého majú ľudia strach a nikto sa neodváži preskúmať, čo sa za tieňom naozaj skrýva.

"Temnota to je..." začala starenka so strachom v hlase, no nevedela, ako to vysvetlí dievčaťu, aby pochopila, čo temnota obnáša.

"Je, ako tieň tmy," doplnilo dievča stále hľadiac na tiene, ktoré vrhala okolo seba sviečka.

"Áno, ale s rozdielom, že temnoty sa nezbavíš tak ľahko ako tmy. Pri tme stačí zažať svetlo, no pri temnote je to iné..." znovu sa starenka odmlčala a rozmýšľala, čo povie.

"Temnoty sa nedá zbaviť," znovu starenku prerušilo dievča, ktoré stále bez žmurknutia hľadelo na tiene. Starenke prebehol mráz po chrbte a jej oči zaplavil strach. Pozorne sledovala dievča a prehrávala si jej slová v hlave. Nedokázala pochopiť, ako je to možné. Nestretla nikoho kto by rozprával o temnote ako o svojej starej známej.