lovkyňa | N. M.

2

Stála som tam ešte chvílu. Zrazu som vudela všetkých ako stoja vonka a pozerajú sa namňa.
,,musím ísť" hneď som povedala a otočila sa a odišla.

Prišla som rýchlim krokom domov a začala všetko rozhadzovať a kričať ,,ZA VŠETKO MÔŽEM JA! JE TO MOJA CHYBA. VRAJ ŽE NUESU ŽIADNE STOPY ANI ZÁZNAMI. TO URČITE! JA VÁM DÁM TO ČO SI ZASLÚŽITE!" dokričala som a začala plakať.

Zrazu mi niekto zaklopal na dvere. Išla som k nim a otvorila ich. Stála tam parta. ,,omôjbože! Si vporiadku ?" Spýtala sa vystrašene Elena. ,,hej..." povedala som a utrela si slzy. ,,vieš že klameš ?" Povedal Damon. ,,viem" povedala som a pozrela sa na nich. ,,chcem byť sama" povedala som a zavrela im pred nosom.

Išla som si spraviť niake jedlo. Vyhrali špagety a tak som si dala variť vodu. Zatial čo som si robila jedlo som poupratovala.

Dovarili sa mi špagety tak som ich dala na tanier a dala na ňe morca-dellu a začala jesť. Rozmýšlala som nad pôvodnými a čo si pripravým.

Dojedla som a ušla si umyť tanier. Riad bol prázdny lebo žijem sama. Utrela som tanier a dala do poličky. Sadla som si na gauč a ďalej rozmýšlala a už ma to aj napadlo.

Postavila som sa a išla ku svojej knižnici a pohla jednou knížkou. Tajné dvere sa otvorili a ja som vkročila. Išla som dlhými schodmi kde po stranách boli dtaré obrazy. Sú to zatočené schody a vždy asi po 35 je plocha kde sú dvere. Takéto plochy sú tu 3 čiže tri miestnosti. Na prvej mám zbrane. Čiže šípy, niaku pušku, a tak ďalej. Moje zbrane mali v sebe železník alebo biely dub. Na biely dub som šípy nepoužila. Mám tam aj oblečenie ale nie hocijaké ale bojové. Mám aj čočky v ktorom je železník aby ma nemohli ovládnuť. Ja viem, stačilo by mi vypiť napríklad čaj kde je ale toto nevyprchne.
V druhej izbe mám mučiarňu. Mám tam reťaze, elektrické vecičky, kolíky a železník.
A v poslednej tretej miestnosti mám dielňu kde si vybrábam šípy alebo vyrezávam kolíky.