Before you go

VI.

Po asi dvoch hodinách neustáleho cvičenia som sa trochu ponaťahoval a išiel s mojimi vecami do mojej izby.

Zobral som si čisté veci a išiel čakať pred dvere spoločnej kúpeľne.

Bol tam kratší rad a samozrejme zase na mňa veľa ľudí pozeralo, ale nechápem prečo. Je to kvôli mojej výške alebo výzoru, alebo vlasom ktoré mam mimochodom červené alebo čím.

Sledoval som zem a jemne som sa kolísal, keď sa kúpeľňové dvere otvorili a z nich vyšiel len s uterákom okolo pásu ten chlapec a bez problémov do mňa drgol plecom a odišiel.

Chvíľu som bol dezorientovaný z toho čo sa stalo, ale potom ma z onoho vesmíru vytrhol hlas chalana za mnou ktorý nervózne vrčal aby som už šiel do tej sprchy keďže som bol na rade.

Vošiel som dnu a zamkol sa. Rozhliadol som sa kde by som si mohol zložiť veci až som našiel malý pultík kam som si dal čisté oblečenie.

Vyzliekol som sa a išiel do sprchy, kde som hneď pustil teplú vodu aby som sa zohrial a poriadne sa začal umývať od potu.

Po pár minútach som zo sprchy vyšiel a všimol som si biele tričko na skrinke.

Rýchlo som sa obliekol a zobral si veci aj s tým tričkom a išiel do izby.

Mal som tušenie, že to tričko patrí tomu tajomnému chalanovy, a tak som ho zobral na recepciu a spýtal sa, kde ten chalan býva.

"Hmmm... Myslíš Parka Seonghwu? Podľa opisu to je on je zo Seoulskeho týmu." povedala mi recepčná informácie a ja som na ňu pozeral jak na nejakého špióna

"Noo... možno ano." odpoviem po chvíľke a ona si dačo naťuka do počítaču.

"Izba 221 tvoje poschodie." odpovie a usmeje sa príjemne.

"Ďakujem!" poďakujem a úsmev oplatím a hneď sa rozbehnem hore schodmi.

Začnem hľadať danú izbu až ju nájdem skoro na konci chodby.

"Prečo okolo jeho izby žiadne iné niesu..." pomyslím si a zaklopem na dvere spoza ktorých sa ozýva hlasná hudba.

Po chvíľke sa dvere otvoria ale otvorí ich dáka baba.

"A-ahoj priniesol s-som Seonghwove tričko..." poviem hanblivo a tričko silno stláčam v ruke.

"Hwa! Zabudol si si tričko u jednej z tvojich hračiek!" zakričí na neho baba a jemne nazrem dnu.

Uvidím tam ešte asi tri ďalšie baby, pizzu, alkohol a reprak.

Započujem hlasné zavrčanie. "Ja n-niesom jeho hračka." rýchlo poviem aby nedošlo k omylu.

Baba si ma prezrie od nôh až po hlavu a nesúhlasne zakrúti hlavou. "Není možné. Takých ako ty si vyberá bez váhania." povie po chvíľke.

"J-jak to myslíš?" nechápavo skrčím obočie a v dverách vedľa baby sa zjaví ten chalan menom Seonghwa.

Taktiež si ma prezrie. Nechápem prečo si ma všetci tak prezerajú.

"Aké tričko? Ani ťa nepoznám." zavrčí nepríjemne a pozre na tričko.

"N-našiel som ho v kúpeľni keď som sa šiel po tebe sprchovať." sklonim hlavu aby som sa mu nemusel pozerať do očí.

"Uchyl... Už si ho nechaj." povedal znechutene a cítil som ako ma upaluje pohľadom.

"Prepáč mi to... L-len som ti ho chcel doniesť tak som sa šiel spýtať na recepciu na číslo izby." poviem previnilo a sledujem špičky na nohách.

"Takže ešte aj stalker hej... Zmizni krpec." prudko mi zabuchne dvere pred nosom a ja sa len zhlboka nadýchnem.

Pomalým krokom idem do izby a keď tam prídem tričko hodím do tašky a lahnem si na posteľ.

Povzdychnem si a objimem Šiši. "Prečo sú ľudia tak krtuty, Šiši nevieš?" zašepkam a utrem si slzu.

18. 1. 2022