I.

33 7 0
                                    

16.7.2016 - minulosť

"Oci..." prehovoril som potichu.

"Ano stalo sa niečo?" odpovedal otec a sústredil sa na cestu.

Išli sme akurát na rodinnú dovolenku všetci štyria. Mama, otec, môj trojročný brat a ja. Počasie bolo prekvapivo nádherné lebo posledné dva týždne len pršalo ale dnes je slnečno a nikde žiadny obláčik.

"Nooo... Zabudol som si doma môj batoh s vecami na kúpanie..." povedal som previnilo a pozeral som sa na svoje rúčky.

"HongJoong... Koľko krát som ti vravel, že si veci máš chystať pri odchode ku dverám aby si nič nezabudol." povedal vážne otec a na hlase mu bolo počuť hnev.

"Mrzí ma to nosil som iné tašky a moja ostala v mojej izbe..." povedal som skleslo.

"Aké iné tašky?! Všetky som nosil ja a mama prečo sa vyhováraš?" trochu zvýšil hlas ale bolo to zatiaľ v norme.

"Nevyhováram sa, naozaj. Niesol som svoju tašku s oblečením a batoh som zabudol..." previnilo som držal hlavu sklopenu.

"Klameš! Zase iba klameš HongJoong! Je to tvoja chyba, že si nevieš ustrážiť veci ja sa otáčať už nebudem sme už pätnásť minút od domu." zvýšil hlas ešte viac.

"Zlato, je to v pohode nemusíš zbytočne kričať kúpime mu plavky a dáke to koleso tam." ozve sa mama a pohladí ho po pleci.

No otec jej ruku zhodí a pozre sa na ňu. "Ja mu nič kupovať nebudem! Som rád že budeme mať aspoň peniaze na stravu nie ešte kupovať blbosti ktoré by sme so sebou mali ak by pán nezabudol tašku doma!" zakričí už plné nahnevaný.

"P-prepáčte mi to..." tlačia sa mi slzy do očí a zhlboka dýcham aby som plač potlačil.

"Hlupák sprostý, prepáč to nenápravy!" zakričí otec hlasno, že sa aj mladší brat vedľa mňa rozplače a ja k tomu nemám ďaleko.

"Notak zlato, prosím kľud nekrič na neho." znova povie mama.

"TY MI NEVRAV ČO ROBIŤ! PRIZNAJ, ŽE KEBY NEBOL ZABUDLIVÝ TAK BY SME TERAZ NIČ NERIEŠILI!" okrikol ju a ako sa pozrel na mňa prudko trhol volantom a v diaľničnej rýchlosti sme prudko naburali do zvodidiel.

Svet sa mi zahalil do tmy a nevedel som sa hýbať.

Jemnúčko a pomaly som otočil hlavu smerom na brata a skontroloval či je v poriadku.

Našťastie bol len vystrašený a plakal no v tom má prudko zabolela hlava a odpadol som.

To jediné si pamätám z toho dňa potom som už len počul sirény a nič viac.

20.7.2016 - minulosť

Cítim že ležím sa posteli ale nedokážem otvoriť oči. Snívam pekné sny stále dookola a sú naozaj veľmi živé...

25.7.2016 - minulosť

Nedokážem sa pohnúť, otvoriť oči alebo vôbec sám dýchať. Vnímam hlasy okolo seba. Myslím, že sú to doktory a sestričky, ale v hlase im počujem obavy.

30.7.2016 - minulosť

Počujem pípat stroje okolo mňa a v hrdle ma tlačí nejaká hadica. Začal som snívať konečne o niečom inom, ale je to veľmi podobné. Stále nedokážem ničím pohnúť alebo otvoriť oči.

5.7.2016 - minulosť

Započul som nejaký výkrik. Znelo to ako blízko mňa ale nemôžem sa pozrieť čo to je, no mám pocit, ze mam nového spolubývajúceho.

10.7.2016 - minulosť

Už má irituje počúvať deň, noc to pípanie a hučanie strojov... A môj spolubývajúci nevie prestať rozprávať rovnako ako sa ja neviem dostať s môjho snu.

15.7.2016 - minulosť

Zacítil som ostrú bolesť ako keby mi niečo pichli do žili a počul som v hlase doktorov nádej.

Po pár hodinách som začal reagovať, pomaly som otvoril oči a par krát zažmurkal lebo som videl rozmazane.

Pozrel som sa na doktorov a sestričky okolo mňa a uvidel som na ich tvárach úsmev tak som usúdil, že je to asi dobre, no v zápätí ma naplo a začal som kašľať, no keď mi sestrička pomaly vybrala veľkú hadicu až z pľúc ktorá mi pomáhala dýchať sa mi uľavilo.

17.7.2016 - minulosť

Behám z vyšetrenia na vyšetrenie, teda sa vozím na vozíčku. Kontrolujú mi zrak, ako vnímam rôzne veci, reflexi, sluch a celkovo či mi kóma nepoškodila zmysly.

20.8.2016 - minulosť

Konečne ma pustili domov vyzdvihla ma teta no nevypadala moc šťastne.

°°°

ZDRAVÍM!

Vitajte pri mojej novej kpop ff ktorá možno už ako viete z obsahu bude práve seongjoong (fav ship).

Dúfam, že vám vihovuje tento typ písania vo viac odrážkach ak nie môžete mi tu nechať koment, že iný je lepší.

A moc sa ospravedlňujem za prípadne chyby no môj autokorekt je už zmagorený.

Majte pekný deň a dajte si niečo fajné pod zub!

Vaša Annie<3

16. 1. 2022

Before you goWhere stories live. Discover now