Hoteliéri Deucalionu, alebo Ďalší Ničneverský škandál (M&J časť 1.)

»Tom«

Morrigan:

Ozvalo sa tiché zaklopanie na dvere a hlas:
"Ste hore, slečna?"
"Hm? Teda... Poď ďalej Kedgeree." povedala som vstávajúc z môjho chobotnicového kresla. Vrátnik vošiel dnu a podal mi malý rukou písaný lístok.

Ráno: podpis zmlúv o čiernej pošte,
Večer: Frankova párty na začiatok leta

"To je plán na dnešok?"
Kedgeree povedal:
"Tú vec okolo čiernej pošty máte o hodinu, ale mám pocit, že mladý pán Jack je trochu nervózny, myslím, že sa s vami možno bude chcieť porozprávať. Inak, nemusíte byť na tej Frankovej párty, ale bojím sa, že chce urobiť galavečer, takže..." bezmocne pokrčil plecami.
"Neboj sa Kedgeree. Porozprávam sa sa Jackom a ak bude v poriadku, prídeme. Môžem zavolať niektorých kamarátov, aby pomohli, ak chceš."
Kedgeree sa usmial.
"To je skvelé slečna, ďakujem."
"To je v pohode. Teraz, kde je Jack?"
"V jeho izbe, predpokladám." povedal mi Kedge, potom dodal:
"A nezabudnite si dáždníky." a odišiel. Hlboko som vzdychla, vzala som svoj dáždnik z voskovaného plátna a šla som do Jackovej izby.
"Ahoj Jack. Všetko v pohode?" spýtala som sa, keď otvoril dvere. Prešiel si rukou po svojich čiernych vlasoch.
"Ahoj Morrigan. Ideme?" venovala som mu zmätené prikývnutie. Kedgeree mal pravdu. Jack naozaj nebol v poriadku. Keď sme schádzali dole schodmi, potichu som sa spýtala:
"Hej Jack? Čo sa s tebou deje?"
Jack povedal:
"Ja... poviem ti potom."
Len som vzdychla, ale bola som ticho.

›‹›‹›‹

"Pozrime, pozrime, kto je tu?" povedal známy hlas z Lamentujúceho Lesa. Snažila som sa to ignorovať, ale môj žalúdok urobil taký čudný skok.
'Nie, naozaj nechcem problémy! Nie dnes.'
Jack sa pozrel na les, ale ja som zašepkala:
"Pssst. Ignoruj to, dobre?"
Nenápadne prikývol a pozrel späť na cestu. Heloise vyšla z tieňa stromov s jej bandou Charltonových kandidátov.
"Hm... Bojíš sa ma Čarotepka?"
Zhlboka som sa nadýchla. Cítila som iskru.
"Zavri zobák." povedala som potichu. Heloise sa zachichotala.
"A čo ak nie? Neprišla som tu kôli tebe. Kto je tvoj zaujímavý kamarát?" položila konček jej vrhacej hviezdice a koniec nosa.
"Alebo by som mala povedať, tvoj... chlapec?"
Chcela som niečo povedať, ale Jack ma predbehol.
"Hej, sklapni!" povedal a postavil sa vedľa mňa. Heloise prižmúrila oči.
"Počkaj, počkaj! Ty nie si od výnimočných. Och, Čarotepka má frajera bez talentu!" prehodila cez plece ku svojim kamarátom a oni sa zasmiali. Jack urobil krok vpred a ja som si uvedomila, že nemal klapku na oku.
"Kto hovorí, že nemám talent." povedal potichu.
"Možno mám lepší talent ako ty." pokračoval. Heloise sa zasmiala, potom povedala:
"Po prvé, nevýnimoční nemajú dovolený vstup na pozemky Famóznych. Po druhé, nemáme radi klamárov. A po tretie, nebojím sa ťa. Stále som tá staršia."
Jack vyhlásil s kamennou tvárou:
"To je klamstvo. Poznám ťa Heloise. Nevieš, čo je môj talent, ale bojíš sa ho. Vieš, že niesom jej chlapec. Ty máš chlapca bez talentu. Je mi ľúto, povedať to takto." potom schytil moje rameno a vybrali sme sa do Domu famóznych.
"To bolo..." začala som, keď sme vkročili do budovy.
"Nemám rád to, byť takto protivný, naozaj nemám, ale..." prerušil ma ospravedlňujúco Jack.
"Nie, to bolo skvelé!" povedala som. Uškrnul sa a sadol si na jednu zo stoličiek v predsieni. Tiež som si sadla a opýtala som sa:
"Tak... Čo je tá vec, čo si mi chcel povedať neskôr?"
"No... len som chcel..." Jack nedokončil, lebo sa otvorili dvere a do miestnosti vošiel chalan. Bol rovnako vysoký ako bol Jack, ale mal veci, ktoré by som si na Jackovi nikdy nevedela predstaviť. Mal blond vlasy, modré oči, mal na sebe biele krátke tričko a modré džínsy. V momente, keď som ho uvidela som si uvedomila...

... že ho budem pravdepodobne nenávidieť.
Jack sa zdvihol zo stoličky a potriasol si s chlapcom rukou.
"Ahoj Tom."
"Čau Jack."
Dobre, takže toto bol Tommy?! Postavila som sa. Jack povedal:
"Morrigan, toto je môj kamarát Tommy. Tom, toto je... ehm... iba Morrigan."
"Ahoj Morrigan, rád ťa spoznávam." Povedal tom s "frajerským" úškrnom. Rozprával na mňa ako na dieťa!
'Hej, budem ho nenávidieť. Som si tým istá.' pomyslela som si a povedala som (s ľadom v hlase):
"Samozrejme, rovnako skvelé ťa poznať Tom."

›‹›‹›‹

Keď sme podpísali zmluvy, všetci sme vyšli von. Okolo Domu Famóznych nebolo nič, čo by dokazovalo, že tam Charltonova päťka bola.
"Musím ísť. Jack, máš nejaké oblečenie a veci na internáte. Na. Moje kľúče. Pekné prázdniny vy dvaja. Dúfam, že sa niekedy stretneme. Čaute!" povedal Tommy, dal Jackovi kľúče a odkráčal po ceste preč. Keď zmizol za bránami, Jack sa spýtal:
"Tak, čo... si o ňom myslíš?"
Iba som ticho zízala pred seba, lebo my obaja sme vedeli odpoveď. Prikývol.
"Dobre, súhlasím. Možno nieje jeden z najlepších ľudí na svete. Ale... vie byť fajn."
"Mhm." zamrmlala som ironicky.
"To bolo to, kôli čomu si bol nervózny." poznamemala som. Jack pokrčil plecami, snažiac sa skryť malý úsmev. Teatrálne zhlboka som sa nadýchla a pokračovala som so zdvihnutým obočím.
"Len dúfam, že nežiarliš..."
Spravil pohrdlivú grimasu a ja som sa uškrnula. Po jednej, alebo dvoch minútach som sa zamyslene otočila tvárou k nemu.
"To som až taká škaredá?"

Jack rýchlo uhol pohľadom, a nepovedal nič.