Tajný denník Bena Boulangera

8. NOVEMBRA 2021

Pondelok

Žiadne pozvanie na pohovor sa stále neudialo. Rozposlal som ďalšie životopisy a motivačné listy, aby sa mi aspoň niečo ušlo. Uvedomujem si, že začínam poľavovať z nárokov. Stále rozmýšľam nad tým, kde nastala chyba a kto je tá fiktívna pani personalistka, ktorá so mnou viedla pohovor. Čo ak si to len vymysleli, lebo našli niekoho schopnejšieho? Musím rýchlo niečo nájsť, inak budem jesť lacné sáčkové polievky, alebo sa budem musieť vrátiť k našim.

Záhadne zmiznutú zubnú kefku som stále nenašiel. Našťastie som mal kúpenú celú sadu, kde boli tri kusy, ale aj tak. Spomínam to hlavne preto, že som dnes nevedel nájsť pár ponožiek s leňochodmi, keď som sa chystal prať. V koši na bielizeň proste nebol. Dúfam, že mi takto nezmiznú okuliare, lebo bez nich neuvidím ani na krok.

Dnes som chcel ísť do lesa. Mám veľmi rád jeseň a preto som chcel ísť nafotiť sfarbenú prírodu. Avšak, musel som doma čakať na toho "niekoho", kto sa pozrie na radiátor, Pretože som bol jediný bez pracovných, či školských povinností (teda, neviem, čo robí mimo bytu Nina, ale predpokladám, že niečo z toho, ak nechodí obetovať nevinné duše). Nevedel som, kedy presne tá osoba príde, pani majiteľke som sa nevedel dovolať a vlastne to bolo celé jedno, keďže nikto neprišiel. Zbytočne zabitý deň.

Večer, keď prišiel domov Martin, zistili sme, že radiátor vlastne nefunguje len u mňa v izbe, preto mi ponúkol, či nechcem spať uňho. Už som si k nemu vzal matrac a budem na zemi, kým sa tento problém s chladom nevyrieši.

Zatiaľ, čo sa Martin učí na test, stihol som si pripraviť a zjesť večeru a naraziť na Ninu. Po tom, ako sa vrátila domov, len bleskurýchlo zkopla zo seba topánky a vletela do kúpeľne. Zrejme nečakala, že tam budem (umýval som si ruky), no zarazená vo dverách nezostala dlho. Utekala totiž k umývadlu, pričom do mňa drgla, aby som uhol a strčila ruku pod tečúcu vodku. Na predlaktí mala dlhý škrabanec. Skonštatoval som, že musela niekde spadnúť, pretože aj kolená mala odreté a špinavé pod roztrhnutými koženými nohavicami. Moju pomoc, samozrejme, odmietla. Chcel som jej požičať aspoň dezinfekciu, no ani tú nechcela. Iba povedala, že mám odísť a či nevidím, že potrebuje byť sama.