Tajný denník Bena Boulangera

4. NOVEMBRA 2021

Štvrtok

Ninu som nestihol. Kým som bol večer v sprche, prišla domov a zašila sa vo svojej izbe za čiernymi dverami s pentagramom. Fŕkance, nápadne pripomínajúce krv, už na jej dverách neboli. Zrejme ich umyla, kým som bol mimo bytu.

Druhé ráno v novom byte ma vítalo upozornením na dvanásť pracovných ponúk. Z toho na mňa sedia len tri. Hodnú časť doobedia som, kvôli tomu, venoval príprave vyšperkovaného životopisu a čo najlepšieho motivačného listu. Pre istotu aj v angličtine, čo mi dalo väčšmi zabrať. Reagoval som teda na spomínané tri pracovné pozície a teraz mi ostáva len čakať.

Nevedel som, ako mám stráviť zvyšok dňa. Nina sa z bytu vytratila zrejme skoro ráno a aj tak by som ju nepožiadal, či by mi neukázala mesto. Nikoho tu nepoznám. Preto som sa prešiel uličkami a jedným z námestí sám. Cestou som si vybavil kartu na MHD s, prekvapivo celkom podarenou fotografiou a zavolal som Mišovi. Má sa dobre, chystajú sa dnes s priateľkou do kina. To mi vnuklo nápad, že by som si aj ja rád pozrel nejaký film. Ešte hrali Halloween zabíja. Keďže som videl dvojku pred tromi rokmi, rozhodol som sa, že si kúpim pukance a užijem si horor.

Nebolo to dobré. Celé mi to pripadalo silené. Jediné, čo uznávam, že bolo fajn, boli postavy, ktoré prežili ešte prvý film zo sedemdesatych rokov. Niektoré série filmov proste nevedia, kedy prestať.

Teraz som doma. Uznávam, že dnešný deň nebol ktovieako produktívny, ale to nevadí. Stále mi ostala radosť z toho, že žijem na vlastnú päsť. Uvidíme, dokedy mi to vydrží.

Práve počujem vchodové dvere. Určite prišla Nina. Už sa ani neobťažujem ju zastihnúť. Pôjdem sa osprchovať a ľahnúť si.