Utorok
Pamiatka zosnulých
Tak som tu. Na novom mieste v novej kapitole života. Ale všetko po poriadku.
Ráno som sa zobudil na hlučný kávovar v kuchyni. Mama každé ráno vstáva prvá a vždy pustí ten pekelný rachotiaci stroj. Toto mi chýbať vážne nebude. V každom prípade som sa vyšuchtal z postele a pri pohľade na batožinu sa mi zlepšila nálada.
Okolo deviatej doobeda sme napchali auto a vyrazili sme. Okrem mňa a mamy išiel aj brat, ktorý na zadnom sedadle dával pozor, aby sa niečo neprevrhlo. Teda, čumel do mobilu so slúchadlami v ušiach, ale mama povedala, nech dáva pozor, lebo nechce, aby sa jej niečo vylialo, či vysypalo v aute.
Na miesto sme dorazili bez problémov. Navigácia zvládla svoju prácu a doviedla nás k svetlomodrej, starej, tehlovej bytovke. Chvíľu sme pred ňou čakali, pretože majiteľka bytu sa niekde zdržala. Keď dorazila, priniesla so sebou dobrú náladu, krátko sa s nami zvítala a voviedla nás do bytu. Prvé, čo nám ukázala, bola moja – cenovo dostupná – izba s kompletným vybavením. Mne stačí posteľ, úložný priestor pre oblečenie, knihy a osobné veci a stôl so stoličkou. Nie som náročný a táto izba spĺňa moje skromné požiadavky. Kuchyňa je priestranná a vybavená. Kúpeľňa s vaňou a práčkou čistá. Toaleta oddelená od kúpeľne. Nemyslím, že mi bude chýbať niečo, čo sa týka prežitia.
Okrem mňa tu majú bývať ešte dvaja ľudia. Jeden sa má prísť nasťahovať cez víkend a druhá... no... povedzme, že to bude zaujímavé. Keď som prvýkrát volal s pani majiteľkou, povedala mi, že v tomto byte býva taká milá slečna. Táto „milá slečna" mala jediná čierne dvere s vyrytým pentagramom, s fŕkancami pripomínajúcimi krv (asi pozostatok z Halloweenskej oslavy) a s bordovou ceduľou s čiernym nápisom NEVSTUPOVAŤ. Fakt milé. Mama silno protestovala a prosila, aby som sa vrátil domov, no ja som aj tak zmluvu podpísal.
Len čo mi mama s Mišom pomohli vyniesť moje veci na štvrté poschodie bez výťahu, rozlúčili sme sa skupinovým objatím, a potom som sa pustil do vybaľovania. Okolo deviatej prišla milá slečna. Aspoň myslím. Počul som len otvorenie a zabuchnutie vchodových dverí, potom to isté s jej dverami od izby. Doteraz nevyšla. Ani keď som jej klopal, či je v poriadku, pretože sa z jej izby rinul zápach síry a dymu. Iba zakričala, že nemám otravovať a ísť preč. Naozaj, veľmi milá.
Pred spaním som si čítal, no ešte predtým som zapálil aspoň malú čajovú sviečku za otca, ktorého som nikdy nepoznal.
KAMU SEDANG MEMBACA
Tajný denník Bena Boulangera
FantasiNetuším, kam sa môj život bude uberať. Viem len jedno. Chcem ho zmeniť, začať odznova. Preto som skončil v práci, ktorú nemám rád a sťahujem sa od rodiny. Tento denník si zakladám, aby som si zaznamenal spomienky, ktoré mi nový život prinesie. Verím...
