44. kapitola

5 3 0
                                    

Povraz sa jej opäť nepríjemne zarezával do rúk. Pripomínalo jej to chvíľu, keď ju Kalsovia zajali a viedli na jej úplne prvý výsluch. Tak ako vtedy, ani teraz netušila, kam vlastne všetci idú a čo sa tam s nimi chystajú urobiť.

Chodby a schodiská budovy, ktorou prechádzali, sa okolo nej menili rovnako rýchlo, ako jej vlastné myšlienky a pocity. Časť z jej duše bola rada, že sa konečne nachádza mimo cely, v ktorej už strávila zdanlivo celú večnosť. No jej radosť zo zmeny prostredia bola výrazne narušovaná jej neistotou. Čo ak práve smeruje niekam, kde to bude ešte oveľa horšie?

Hranice slobodyWhere stories live. Discover now