30. kapitola

6 4 0
                                    

„Tak teda, Alia... Keď zistím, ako a kedy to urobíme, dám ti vedieť. A keby sa niekto pýtal, o čom sme sa rozprávali, tak to bolo napríklad o... hm... o našich obľúbených miestach? Alebo... nejakých zábavných zážitkoch? Hm, to znie dobre, to by mohlo zabrať! A vlastne... sa o tom rovno môžeme porozprávať aj naozaj, čo myslíš?" hovoril svoje myšlienky jednu za druhou, až sa nedokázala ubrániť úsmevu.

Pár väzňov už sa s ňou od jej príchodu sem rozprávalo, no väčšinou si s nimi po pomerne krátkom čase už viac nemala čo povedať. Čo ak to s ním bude rovnaké?

Hranice slobodyWhere stories live. Discover now