My blue eyed wolf

~ Jace ~

" Páči sa." usmejem sa na postaršieho pána, ktorý poďakuje, zoberie dve kávy a sadá si za stôl, kde naňho čaká jeho, pravdepodobne, manželka. Usmeje sa naňho a taktiež mu poďakuje. Začnú sa o niečom rozprávať, čo už nepočujem, pretože sa nachádzajú dosť ďaleko odomňa. A tá druhá vec je tá, že nechcem nikoho odpočúvať. 

Pri sledovaní tohto páru sa pousmejem a zahľadím sa na nich. Milujem, keď si ľudia takto rozumejú a vedia si užívať každú chvíľku. K tomu vyzerajú, že už sa poznajú dosť dlho.

Zahľadená na nich si ani neuvedomím cinknutie zvončeka na dverách kaviarne. Bol na nich strašne zlatý pohľad.

Odrazu nadskočím, keď niekto priloží dlane na moje oči. Moje malé ruky dám na votrelcove predlaktie a snažím sa dať danej osobe ruky preč z mojej tváre. Osoba je ale silná a neustúpi mojej nevyslovenej prosbe. 

Zacítim teplý dych pri mojom pravom uchu. Nadýchnem sa, pripravená kričať, no zastaví ma, pre mňa, až moc známi hlas.

" Hádaj kto. " v tejto krátkej vete bol počuť úškrn, a ja som moc dobre teraz vedela, kto sa za mnou náchadza.

"Jace! " vyhŕknem a akonáhle jeho dlane dá dolu z mojej tváre, otáčam sa a vrútim sa mu do náručia.

Moje objatie prijíma so smiechom, jeho svalnaté ruky si ma privinú ešte bližšie k nemu. Usmejem sa a pevnejšie utiahnem moje ruky okolo jeho pása, hlavu si priložím k jeho hrudi.

Jeho jednu ruku zacítim v mojich vlasoch, pomaly ma hladí.

"Chýbala si mi." vydýchne a skloní hlavu, aby sa na mňa mohol pozrieť.

" Ty mne viac." s úsmevom poviem a zdvihnem hlavu, aby som sa mohla pozrieť do jeho orieškových kukadiel. Jace je odomňa o hlavu vyžší. Jeho orieškové oči na ňom pôsobia roztomilo, čo taktiež môžem povedať o jeho čiernych kučeravých vlasoch, z ktorých mu pár pramienkov padalo do tváre. Gate a mikiny nosí stále. Nebolo by dňa, kedy by som ho videla v niečom inom.

" Ale pozrime sa, kto sa uráčil ukázať. " Sadiin hlas povedal, čo nás prinútilo odtiahnuť sa z objatia. 

Jace s úsmevom otočil hlavou, z kadiaľ išiel jej hlas. Keď ju našiel opierať sa o roh steny, uškrnul sa a rozišiel sa smerom k nej. 

"Rád ťa vidím. " povedal s úprimným hlasom a taktiež si ju vtiahol do objatia. 

" Ja teba nie. " zaznela jej odpoveď a s úškrnom sa od neho odtiahla. Zhlboka sa nadýchla a rozhliadla sa po miestnosti a ja som presne vedela, čo bude následovať. 

" V kuchyni sú špinavé riady, môžeš začať tým. Potom treba vyčistiť niektoré stoly, pretože zákazníci, ako napríklad malé deti, ktoré si tu dajú muffin, natrúsia nielen vedľa taniera, ale aj na zem. A potom môžeš prísť sem znova a pomáhať s objednávkami. " so spokojným úsmevom dopovedala a obe sme mali čo robiť, aby sme sa nezačali smiať. 

Jace sa uškrnul nad jej dirigovaním. No zahrá to s ňou a ruku si dá pri čelo, ako vojak, čo akurát dostal nejaký rozkaz. " Rozkaz slečna Sadie!"

Sadie so spokojným úsmevom odíde znova za roh, robiť si svoju robotu. Neodolám slabému uchechtnutiu. No akonáhle sa Jace otočí mojím smerom, nasadí vážnu tvár.

Rýchlo si prekryjem ústa dlaňou, no stále panuje na mojej tvári úsmev. Jace sa pomalým krokom ku mne rozíde, stále s vážnym výrazom. Začnem pomaly cúvať, no onedlho narazím na pult, ktorý mi bráni únikový vchod. Trochu mi to pripomenie záležitošť s vlkom, no tentokrát sa necítim v nebezpečí.