My blue eyed wolf

~Who is he?~

Pomaly sa obzriem za seba, môj zrak padne na vlka na mojej posteli, ktorý na mňa zas a znova upiera svoje modré oči.

Moja ruka silnejšie zovrie kľúčku, môj dych sa zrýchli. Vlk presunie svoj zrak na moju ruku, ktorou zvieram kľúčku.

Z jeho hrdla sa vyderie slabé výstražné zavrčanie a aj keď bolo slabé, púšťam radšej kľúčku a celým telom sa k nemu otočím, prehĺtam guču, ktorá sa mi stihla v hrdle spraviť.

Odstúpim od dverí a v tom momente vlk prestáva vrčať.

Nechce, aby som odišla?

Pozriem na hodiny, ktoré sa nachádzajú na stene mojej izby. Deväť hodín. Vonku už je šero a to mi pripomenie, že zajtra musím vstávať do roboty. S povzdychom pozriem na vlka, ktorý na mňa neprestajne pozerá z mojej postele.

Nepustí ma z tadiaľto. Nezostáva mi nič iné, len si priňho ľahnúť.

Pomalými krokmi a s hlasno bubnujúcim srdcom sa vydám smerom späť, k mojej posteli. Ľahám si do nej, čo najdalej od vlka, ako sa len dá. Bojím sa čo i len prikryť, takže prikrývku nechávam tak, namiesto toho, so stále hlasno bubnujúcim srdcom, privieram oči.

O chvíľu začujem vedľa mňa šuchotanie prikrývky, ktorú následne cítim na sebe. Otváram oči, tesne vedľa seba nachádzam vlka, ktorý sa zo záujmom na mňa pozerá. Chvíľu mám pocit, že mu v tvári vidím náznak úsmevu, no len nad tým pokrútim hlavou a znova zavriem oči.

Prikrývka sa po mojom boku trochu nadvihne, no o chvíľu, namiesto nej, zacítim mäkký a chlpatý kožuch, ktorý sa pritúli k boku môjho tela. Nevadí mi to, práve naopak. Jeho kožuch mi dáva príjemné teplo a ja to prijímam.

Necítim sa v nebezbečí.

Možno preto, lebo mi únava už oblbuje myseľ, alebo?... Ak to je čokoľvek, neriešim to, namiesto toho sa začnem postupne utápať v ríšach snov.

***

Ráno sa zobúdzam na spev vtákov, tak ako som zvyknutá. Otvorím oči, na chvíľu ma oslepia svetlé lúče slnka. Keď si zvyknem na svetlo, sadám si, čo spôsobí, že prikrývka sa trocha zošuchne k mojím nohám. Natiahnem sa a poobzerám sa okolo seba.

Nikoho nikde.

Bol to sen?

Pozriem na môj budík, ktorý si ani moc nezvyknem nastavovať, aby ma ráno zobudil, keďže som už naučená vstávať skoro ráno, kôli mojim lesným prechádzkam. No tak či tak si pre istotu overím čas. 7:13

Dnes mám byť v práci skorej, tak ako minule, takže mi to vychádza presne. Teda, ak nerátam les. Bohužiaľ, dnes ráno ho budem musieť vynechať.

Vstanem z postele, ktorú rovno usteliem a prejdem do kúpeľne, kde si robievam každorannú hygienu.

Z nej sa vydám do kuchyne, kde si začnem robiť moje zdravé raňajky, ktoré obsahujú obyčajný chleba s avokádom. Sadám si za stôl, púšťam sa do mojich raňajok.

Myšlienky mi znova zablúdia k záhadnému vlkovi. Nebol to sen. Určite to nebol sen. Na sen to bolo až moc reálne. To všetko sa odohralo. Tu. V mojom dome. Neviem ako som mohla vôbec dopustiť,aby divoké zviera vkročilo do môjho domu. No to som celá ja. Aj keď to zviera je divoké, ale keď potrebuje pomôcť...no... neudržím sa.

No teraz ma zaujíma jedna otázka.

Kam sa vyparil?

Vrátil sa znova do lesa, alebo sa tu niekde schoval v mojom dome a sleduje ma?