Tam, kde aj zlý lásku prejaví

kapitola 13

Bakugou pov.

Prešli ďalšie 3 dni. Na to, aby som mu to povedal mi ostávali 4. Todorokiho pohľad, ktorý na mňa dával vždy, keď som sa na neho pozrel ma utvrdil v to, že má chuť mu to povedať. Vždy som na neho pozrel pohľadom: ÁNO, JA VIEM a odišiel som.

"Ty aj Kirishima od Todorokiho nejako často utekáte," Povedal Pikachu a ja som sa len zasmial. "Sa divíš? Je otravný," Odpovedal som mu stále pozerajúc na Kiriho a Todorokiho. Kiri sa po ňom vešal, zatiaľ čo sa ho Todoroki snažil zo seba dostať dole. "Čau Deku. Už si mu to dal?" "Už hej. Ale nečakal som jeho reakciu takúto," "Ako reagoval?" "Bol šťastný," "Tak to je dobre nie?" "Jop," Odpovedal a usmial sa.

Deň sa už blížil k obedu, na ktorom Todorokiho všetci dlho presviedčali aby zjedol aspoň trocha. To bola denná rutina. Nakoniec Todoroki poslúchol a zjedol aspoň trocha. Nebudem klamať, bol som rád, že si niečo z toho dal, lebo to bolo fakt dobré. Keď ho Izuku prinútil zjesť aspoň pol taniera a on to urobil, ďalej ho už netýral a dal mu slobodu.

Poobede sme šli ja, Denki, Shinso, Todoroki a Deku do mesta. Cestovali sme vlakom a boli sme asi 10 staníc od daného mesta, keď mi zavolal Iida. "Čo potrebuješ?" "Si vo vagóne sám?"  "Nie prečo?" "Potrebujem s tebou niečo dôležité prebrať,"  "Okej, tak o čo ide?" "Začnime témou B-čkári."

Iida mi toho povedal veľa. Dosť veľa. Zabralo mu to len 5 minút, no aj tak mi povedal informácií viac, ako som očakával. Vrátil som sa do vagóna k ostatným a všetci na mňa pozerali ako na zjavenie. Okrem Todorokiho, ktorý pozeral do mobilu. Keď som prišiel k našim miestam, Todoroki zdvihol zrak a pozeral na mňa, akoby čakal na vysvetlenie.

"Spravil som niečo?" "Nie, prečo?" "Tak prečo na mňa všetci tak pozeráte?" "Nemôžeme?" "Znervózňuje ma to. Hlavne Shotov pohľad. Ten je najvážnejší," Povedal som a s malou dušičkou som sa posadil. Všetci sa začali venovať ďalej svojim veciam. "Sme tu!" Vykríkol Denki a Shinso mu zakryl ústa rukou. "Ešte furt si vo vlaku fajn?" "Pardon," Odpovedal a slabo sa zasmial.

Vystúpili sme a všetci sa pozreli na Todorokiho. "Ty to tu poznáš Roki. Kadiaľ teraz?" "Tam," Odpovedal a ukázal na tú najhustejšiu časť mesta. "Tam bude veľa gangsterov," Povedal Denki a pozrel na Shinsa. Ten len prevrátil očami a šiel za Shotom a Dekuom. Rozbehol som sa za nimi, aj keď by som bol teraz radšej v campe, pretože je dosť veľká zima.

"Už sme tu? Začína mi byť zima," Povedal Denki a pozrel na Todorokiho ľavú ruku. "Skoro. Je to tam na konci ulice," Odpovedal a pozrel do mobilu. Izuku na neho skočil a nezliezol z neho, až dokým sme tam nedošli.

KONEČNE sme došli do campu a nebudem klamať, bol som vyšťavený ako ešte nikdy predtým. Hneď ako som vošiel do chatky, len som sa vyzul, dal si dole bundu a hodil som sa na posteľ. "Kto ťa tak vyšťavil?" "Shoto," "Ešte stále si myslíš, že je Todoroki tak strašne cool?" "Je, ale je strašne vyčerpávajúci zároveň. Už nikdy s ním nejdem znova do mesta," Povedal som a povzdychol si. Po pár minútach som zaspal.

Kirishima pov.

Prišiel som k Iidovi do chatky ako požiadával ale ešte pri dverách mi ukázal, aby som bol ticho. Chvíľu som netušil prečo, ale keď som videl spiaceho Bakuga, hneď mi všetko došlo. Bol strašne zlatý a mal som chuť si ľahnúť k nemu, ale ovládol som sa.

"Tak?" "Čo tak?" "O čom si sa chcel rozprávať?" "Vidím tvoje pohľady,"  "Č-čo? Jaké pohľady?" "Ktoré na neho hádžeš. Je mi jasné, že k nemu necítíš len kamarátstvo," "Kedy som povedal, že sme kamaráti?" Opýtal som sa trocha iným tónom ako som chcel, na čo Iida zareagoval dosť zmätene.

"Počkaj, vy nie ste kamaráti?" "Nie. Nie sme," Odpovedal som a pozrel na neho s dvihnutým obočím. "Ešte furt je to môj šikanátor," "Veď ťa chodí odprevádzať a tak," "Chodí, lebo sa mu chce. Nechodí preto, že sme kamaráti. Ak by sme boli tak-" "Kiri, čo tu robíš?" Opýtal sa rozospatý Bakugou a ja som pozrel na Iidu. "Ja som ho sem zavolal."

Iida mu povedal, o čom sme sa rozprávali až na tie pohľady. Na chvíľu si ma zaviedol do ich izby a sadol si na stoličku. "My nie sme kamaráti?" "Nepovedal si, že sme," "Robíš si srandu? Bavíme sa spolu, chodím ťa odprevádzať, pomáham ti a ty povieš, že nie sme kamaráti?!" "Furt si môj šikanátor. To sa nezmenilo," "Ako ťa šikanujem?! Nechápeš, že som sa zmenil len preto, aby som mohol zapadnúť ako každý normálny človek?! Snažím sa byť dobrý, aby ma konečne inak vnímali!" Na toto som mu neodpovedal. Len som odišiel a nechal ho tam samého.

"Ty si debil?! Vieš čo si práve teraz spôsobil?!" "Todoroki, dýchaj. Kiri, poď sem na chvíľu," Povedal Deku a ja som k nemu prišiel. V zápätí som ale oľutoval, že som ho poslúchol, pretože mi strelil takú silnú, že mi celý život prebehol pred očami. "Au?!" "Dúfam, že si uvedomíš, čo si spôsobil." S týmito slovami sa so mnou Todoroki rozlúčil a šiel do chatky za Iidou a Bakugom.

Bakugou pov.

Iida otvoril dvere do izby, v ktorej som sedel na posteli a snažil sa neplakať. "Katsuki, máš návštevu," Povedal a nechal ma tu s danou osobou sám. "Bakugou, v pohode?" "Ja nechápem ako mohol. Veď som mu dával také náznaky, žeby sme nemuseli byť len kamaráti a on si nič nevšimol! Za tie debilné 4 dni to nejako musím povedať, ale neviem, či to vezme, keďže povedal to, čo povedal," Odpovedal som mu a on si sadol vedľa mňa.

"Vybavoval som to s ním, ale nič som mu o tvojich citoch k nemu nepovedal. Izuku mu vlepil, čo som nečakal a asi sa ho začínam trocha báť," Zasmial sa, no ja som sa zmohol len na úsmev. "Todoroki, prečo to robíš?" "Čo myslíš?" "Prečo mi toľko pomáháš?" "Lebo sa snažím ti pomôcť," "Ale... Prečo?" "Lebo mi na vašom vzťahu záleží," Odpovedal a hlavu mi oprel o jeho rameno.

Nečakal som, že mu záleží práve na tejto veci. Každopádne som ho nechcel presviedčať o opaku. Sedel som pri ňom s mojou hlavou na jeho ramene a so zatvorenými očami som počúval, jeho skúsenosti. "No, nebolo to ľahké a-" Tu sa zastavil. Otvoril som oči a videl som, ako na mňa pozerá. "V pohode, pokračuj," "Vlastne som už skončil. Ak si unavený, nechám ti priestor, aby si si pospal. Čo ty na to?" "Ďakujem," Odpovedal som a odprevadil som ho.

S myšlienkami prenesenými na Dekua a na to, ako môže byť tak náročný. Todoroki ho musí mať prečítaného do posledného detailu, aby vedel, ako na neho. S týmito myšlienkami som zaspal.

--------------------------------------
1127 slov

Tak a dnes tu máme 13. kapitolu ❤️
Reálne je teraz 2:34 ráno a ja som to akurát dokončila. Chyby nevnímajte. Zajtra ich opravím ✨.

Pekný deň ❤️

/sayonara/