kapitola 4

108 8 8
                                    

Denki pov.

Keď mi ShittyHair povedal, že chce na projekte byť s Bakugom, povedzme, že som bol prekvapený. Trochu ma to zarazilo, pretože nikdy na projekt s Bakugom nemyslel. Zahliadol som Todorokiho a Dekua. Keď si nás všimol, zatlačil Dekua späť za roh a tuším tam ostali. "Denki, počúvaš ma?" "Eh, čo? J-jasné," "Neviem. Asi sa opýtam Todorokiho, či by nechcel byť so mnou," "Podľa mňa ti to Bakugou prijme. Predsa len, strávil s tebou dobré 2 týždne v ošetrovni a-" "Je tu niekto?" Počuli sme rýchle kroky a následne aj hlasné buchnutie dverí. Vedel som, že to bol Todoroki s Dekuom, pretože mi bolo jasné, žeby neodišiel.

Kirishima za mnou prišiel a povedal mi, nech idem pomaly za ním. Nechápal som to POMALY ale keď som zahľadol ten ľad, bolo mi to jasné. "Čo sa stalo?" Opýtal sa a priblblo na mňa pozrel. "Uvažuj. Kto z našej triedy má výstrednosť ľadu?" "Napadá mi jedine Shoto ale-" "Bingo," "Myslíš, žeby tu bol?" "Je to náš spolužiak, ale neviem no. Nemám z neho moc dobrý pocit. Viem, že nás počúval," Odpovedal som a Kiri na mňa vystrašene pozrel. "Ale nie," "Jop," "Myslíš, že to povie Bakugovi?" "Nemyslím si ale zase... Todoroki je proste Todoroki. Nikdy nevieš, čo urobí," "Práve toho sa bojím," Povedal Kiri a schoval si tvár do dlaní. "Čo keď mu to povie?" "Kľud, bude to v pohode. Sledujme stopy po ľade a možno nás to zavedie za ním," "Fajn, tak poďme."

Dlhá ľadová stopa skončila v polke našej výpravy, takže sme už len tak typli, kde by sa Shoto mohol nachádzať. A mali sme pravdu. S Dekuom sa skryli na WC-ko. "Lepšiu skrýšu nemohol nájsť?" Spýtal som sa sarkasticky a Kiri sa slabo zasmial. "Pozri, počkáme kým výjde von a potom si ho pekne odchytíme a pôjdeme sa s ním porozprávať fajn?" Kirishima len prikývol a obaja sme si prekrížili ruky na hrudi. Todoroki otvoril ale vzápätí tie dvere zavrel späť. S Kirim sme sa snažili zadržať smiech, čo nám na počudovanie vyšlo.

Keď vyšiel von, porozprávali sme sa s ním a on nám sľúbil, že to nikomu nepovie. Aký to poslušný chlapec. Vybehol zo školy hneď za Dekuom a o niečom tam spolu kecali. V zápätí si chytili ruky a odišli. Kirishima vedel o čo kráča a mne to už asi došlo tiež. "Myslíš, že spolu chodia?" Opýtal som sa potichu, skoro až nepočuteľne a Kiri prikývol. "Ja si to nemusím myslieť. Ja to viem," Odpovedal a dal mi ruku cez rameno. "Tebe to vážne ešte nedošlo? Veď spolu trávia najviac času zo všetkých!" "Pravda. Neuvažoval som nad tým, aj keď mi to prišlo divné, ale čo už," "Musím už ísť. Píšeme je ti to jasné?" "Samozrejme, že je Kiri. Tak sa maj," "Jasné, ahoj," Odpovedal a odskackal niekde medzi bytovky. Povzdychol som si a šiel som pomaly smerom ku svojej ulici, kde bývam.

Kirishima pov.

Neviem, či bol dobrý nápad Denkiho opúšťať. V tejto časti bývam už 16 rokov, ale práve dnes so zvážil, že to tak nie je najlepšie. V tej istej časti býva aj Deku, takže občas ideme do školy spolu ale dnes som z tejto oblasti nemal dobrý pocit. Vedel som, že tu niekoho načapem. Aj keď to nebolo pri TOM ale bolo to dosť podobné. No a trikrát hádajte koho som tu našiel... Jasné, bol to Deku a Todoroki. Ako inak čo? Rýchlo som sa rozbehol smerom ku svojej bytovke a vbehol dnu ako torpédo.

"Ahoj Kiri, to ma ani nepozdravíš?" "Prepáč mami, mal som naponáhlo a nevšimol si ťa," "Nevadí. Vitaj doma," Usmial som sa a odišiel do izby. Hneď som musel napísať Denkimu, aj keď mi bolo jasné, že ešte nebude doma.

Kiri🦈
Ahojky Denki... Musím sa s niečím podeliť, lebo keď to neurobím, bude to moja trauma do konca života...

Denki🐥
Ahoj Kiri... No poď. O čo ide?

Kiri🦈
Ty ešte asi nie si doma čo?

Tam, kde aj zlý lásku prejavíWhere stories live. Discover now