PRETEKY S ČASOM ⏱

5. Nezmenná minulosť

,,Čo sa stalo?"
Stále som zviazaná. Stále mám pocit, že čochvíľou odpadnem. Svoje posledné sily obetujem na zachovanie svojej dôstojnosti. Nesmú ma vidieť zlomenú, aj tak som už pri nich klesla.

,,Diego. Keď si začala rozprávať, preplo mu."

Ten idiot.
,,Kde je teraz?" Všimnem si, že všetci sú oveľa vážnejší. Dokonca aj Päťka.

,,Na poschodí. S Lutherom."

,,Musím byť zviazaná?" zavrčím a zapriem sa do pevného lana. Samozrejme nepovolí.

,,Ľutujem, je to poistka. Tak, kde sme skončili?" Päťka ignoruje moje pokusy rozviazať sa.

,,U jej matky." ozve sa Allison.

Vanya na mňa mlčky hľadí, Klaus sa po chvíli vytratí. Jedine Päťka vyzerá, akoby mu záležalo na každom slove, ktoré vyslovím.
Povzdychnem si. Už niet cesty späť...
,,Vychovala ma," začnem, ,,Ako malú ma chcel odkúpiť milionár-"

,,Reginald Hargreeves." skočí mi do reči Päťka. Po tvári mu prebehne čudný tieň.

,,Áno. Nikdy nespomenula jeho meno. Nemohla sa ma vzdať, nechala si ma. Mala len mňa. Iných príbuzdných nemala."
Snažím sa udržať si pevný hlas.
,,Vždy som si pripadala obyčajná. Matka mi tvrdila, že nás otec opustil keď som bola malá."

,,Pochopiteľne."

,,Jedného dňa, sa mi podarilo vyliečiť už skoro mŕtveho vtáčika. Vtedy som to ale ešte nechápala."
Znovu sa hlboko nadýchnem. Telo ma neskutočne bolí.
,,Keď som mala 7, stala sa nehoda, pri ktorej matka zomrela. No ja som vyviazla bez jediného zranenia. Keď som sa zobudila, skláňal sa nadomnou Reginald Hargreeves. Povedal mi, že si pre mňa prišiel a že poznal moju matku. Tak som s ním išla."

,,Len tak?" znovu ma preruší Päťka.

,,Bola som len dieťa" bránim sa.
Allison na mňa uprie pohľad, ako znamenie, aby som pokračovala.

,,Stala som sa novým členom Sparrow Academy, presnejšie Číslom sedem."
Všetci stuhnú.
,,Vysvetlil mi, že nie som obyčajná. Že mám schopnosti - liečiť ľudí. Uzavreli sme dohodu. Dá mi domov, rodinu a ja nikdy nepoužijem svoje schopnosti na seba."

Na chvíľu musím prestať a prižmúriť oči.
,,Nechápala som prečo. Ale súhlasila som. Moji noví 'súrodenci' ma samozrejme neprijali. Bola som náhradou za staré Číslo sedem, ktoré zomrelo pri jednej z misií."

,,Nová akadémia zrejme nezmenila staré chyby." počujem Vanyu.

,,Reginald nechcel aby som trénovala s ostatnými. Chodila som s nimi na misie, ale nikdy som nebojovala. Len som liečila zranenia po boji, alebo civilistov."
Otvorím oči. Nič sa nezmenilo.
,,Ich skúsenosť v boji časom spôsobila maximálne zníženie poranení a tým ma odstavili úplne. Začala som sa vykradať z domu, nechodila som na misie. Nenávidela som ich. Boli ku mne krutí. Neboli moja rodina."

,,A to si nevšimli?"

,,Najprv nie, bola som pre nich bezvýznamná. Ale, keď som mala 16, prasklo to. Nešla som na misiu, na ktorej sa jeden z mojich bratov vážne zranil. Nebola som tam, aby som ho vyliečila. Skoro zomrel. Keď som sa vrátila domov, Reginald mi vyhuboval ako nikdy. Nechcel porušiť našu dohodu, že mi dá domov a ja za to nebudem na seba používať schopnosti, pretože som ju neporušila ani ja. Preto  sa rozhodol vyhodiť ma len z rodiny. Povedal mi, že je koniec mojich misií a pretvárok. Že už nikdy nesmiem opustiť akadémiu. Že som sklamala."