PRETEKY S ČASOM ⏱

2. Spomienkové nočné mory

Moje sny sú moje spomienky. Nepoznám ani jediný sen, ktorý by bol ilúziou, výmyslom môjho mozgu. Radosť mi nerobia príjemné sny, ale noci s bezsenným spánkom.

Sníva sa mi vždy nejaký úsek z môjho života. Asi aby mi pripomenul okamihy, ktoré nemám predurčene zabudnúť. Možno je to vedlajší príznak vrátenia pamäti v minulosti. Alebo mi do mozgu voperovali prístroj, ktorý mi to všetko má pripomínať. Neviem.

Čo však viem je, že počas môjho úteku sa mi snívalo mnoho snov.

---------------------------------------

Stojím pred veľkým stolom s kopami papierov. Za ním na mňa hľadí muž v obleku. V ruke drží pero a veľký čierny notes.
,,Meno?" spýta sa ma vážne.
,,Maddie."   odpoviem. Snažím sa netriasť.
,,Madlyn. Znie to viac profesionálnejšie."  ozve sa Jednateľka, ktorá vojde do miestnosti.
,,Priezvisko?" 
,,H-Hargreevsová."  zajachcem.
,,To vyškrtni." prikáže Jednateľka. Muž poslúchne.
,,Schopnosti?"
,,Nemá."  odpovie za mňa. Muž len mlčky pokýve hlavou.

.........................................

Nesiem súbory papierov do kancelárie Jednateľky. V kancelárii je akýsi muž, skryiem sa za dvere. Načúvam:
,,Čím dlhšie bude popierať, že nemá schopnosti, tým viac času stratíme." hovorí muž nervózne.
,,Ona ustúpi." Jednateľka má vyrovnaný hlas.
,,A čo ak nie?"
,,Nemôže to trvať do nekonečna. Každý sa raz vzdá." počujem, ako sa Jednateľka zasmeje.
,,Má veľmi pevnú vôľu." poznamená muž.
,,To áno. Navonok. No vo vnútri je zlomená. Je len otázkou času, kedy sa zlomí úplne." Vtedy odchýli dvere a odhalí môj úkryt. Usmeje sa ,,Je čas."

Ležím na bielom stole. K telu mám pripojené hadičky, ktoré mi majú vpustiť narkózu. Keď sa prebudím, budem si pamätat moju minulosť.
Doktor chytí do ruky dlhú injekciu.
,,Pripravená? Jeden... dva.... tri.... šty-..."
Všetko sa zahmlie.
.........................................

V hlave mám prázdno. Leží pri mne akýsi chlapec. Spomeniem si a zamrazí ma.
,,Mark?! MARK!" trasiem ním. Nehýbe sa. Cítim ako dýcha. Ešte žije. Oslepí ma žiarivé svetlo. Necítim pulz. Nedýcha. ,,Nie, nie, nie, nie. Čo som to spravila? Čo som to len urobila?? Zobuť sa. ZOBUŤ SA!!"

.........................................

Stojím v pracovni môjho 'otca'. Kričí na mňa.
,,Máš domáce väzenie! NAVŽDY! Toto je koniec tvojich útekov. Zostaneš v izbe do odvolania. Koniec misií. Koniec pretvárok."
Ďalšie slová mi znejú v hlave ako ozvena.
,,Sklamala si. Zlyhala si. Odteraz už nepatríš do akadémie. Dám ti jedlo a strechu nad hlavou. No viac si nezaslúžiš."

Sedím v mojej izbe. Moja sestra ma pozoruje.
,,Otec má pravdu, nemala si to robiť."
,,On nie je môj otec. Nemôže mi hovoriť, čo smiem a nesmiem. Nie je pre mňa ničím!" zavrčím a vybehnem z izby.
,,Maddie! Maddie vráť sa!"  kriči za mnou Cora.
,,Číslo sedem? Kam si myslíš  že ideš!?" zvolá Reginald, no ja už stojím pred bránou akadémie. Rozbehnem sa preč.

.........................................

Jednateľka ma skúma pohľadom. Prvýkrát stojím v Komisii.
,,Zabila som ho. On dýchal... a ja som ho zabila!"  hystericky vrieskam. Prišla som o jedinú osobu, ktorú som milovala.
,,Nezabila si ho." pousmeje sa Jednateľka
,,Ako to môžete vedieť?!" vyšteknem na ňu. ,,A kto vlastne ste? Nie! Nepribližujte sa, možem vás zabiť!" zvriesknem a rýchlo cúvnem. Jednateľka zostáva ľadovo pokojná.
,,To si nemyslím. Som Jednateľka a ty máš veľmi neobyčajný dar. Môžem ti vrátiť spomienky, ak chceš."
Stuhnem.
,,Prečo by som vám mala veriť? Čo ak ma chcete len zabiť?"
Jednateľka sa hlasno rozosmeje.
,,Ak by sme ťa chceli mŕtvu, už by si tu nestála. Číslo päť by sa o teba hravo postaral."
Z ruky mi vypadne moja zlatá retiazka.
,,Číslo päť? Myslíte moju sestru? Prečo by to robila?!"
Jednateľka zodvihne retiazku a začne si ju prezerať.
,,Chutné." Podá mi ju. ,,Nie, tvoju sestru nie. Iné číslo päť. Myslím, že máte podobné sklony. Aj keď..."
,,Sklony k vraždeniu nevinných?" zavrčím.
Jednateľka si ma prezrie a našpúli pery.
,,Aj keď ste úplne odlišní. S veľkou pravdepodobnosťou by ťa zabil skôr, ako by si stihla lusknúť prstom. Preto o ňom počuješ prvý a posledný krát. A teraz, šup šup do sprchy."