2. časť

12 2 0
                                    

-,,Alayna, čo sa deje, si v poriadku??," Spýtala sa moja mama... ,,Áno som, len som mala zlý sen, prepáč , že som vás zobudila."" Moji rodičia vyzerali pomaly viac vydesene ako ja, ale musela som im povedať, že je všetko v poriadku, pretože už teraz viem, že by sa ma na to dookola pýtali. Keď odišli z mojej izby, nevedela som, či mám ísť naspäť spať, alebo mám už zostať hore. To, čo som vo sne videla, mi dookola prúdilo v hlave a nevedela som prestať na to myslieť. Pár minút som sa len tak pozerala do steny a rozmýšľala, čo sa to deje. ,,Bože, len dúfam, že nezačínam mať schizofréniu ako otec," povedala som si a dúfala, že na toto celé rýchlo zabudnem. Pár hodín som len tak strávila nič nerobením a rozmýšľaním, až začalo konečne svitať. Konečne nový deň. Pri raňajkách sme sa všetci stretli pri stole. Bolo to viac než trápne, pretože som presne vedela, aká bude hlavná raňajšia téma. ,, No čo zlatko, už sa cítiš lepšie? S ockom sme sa zľakli, keď si začala kričať." ,,Hej mami, som fajn." Ach, presne som vedela, že sa toto stane. Zobrala som si batoh a išla som do školy s nádejou, že aspoň tá ma od tohto všetkého rozptýli.

V škole bol deň ako každý iný. Nič záživné sa nedialo. . V našej triede máme také jedno zrkadlo, ktoré je menšie ako moja nádej prejsť ročníkom, ale je zavesené pri tabuli, keby náhodou. Učiteľka vysvetľovala učivo a v triede bolo hrobové ticho. A zase sa to stalo. Zase som začala počuť zvláštne klopkanie. Poobzerala som sa po triede, či to nerobí niekto z mojich spolužiakov, no nie, vychádzalo to z nášho triedneho zrkadla. V tom momente mi došlo neskutočne zle, môj najhorší sen sa začal preklápať do reality. Poprosila som učiteľku ši môžem ísť na WC, pretože som si potrebovala opláchnuť tvár studenou vodou. Rýchlo som pribehla na záchod a začala sa oplachovať. Celá som sa triasla, pretože som nevedela, či je to iba v mojej hlave, alebo sa toto deje naozaj. Postupne ako som sa oplachovala, tak som si išla osušiť tvár. Nad umývadlom bolo zrkadlo, ktoré som si pred tým nejako nevšimla, no keď som sa odklonila od umývadla, ocitla som sa zoči voči zrkadlo, v ktorom stál môj odraz, so zakrvavenou tvárou. V tom momente keď som to uvidela som odpadla a prvé čo si po zobudení pamätám je, ako ležím v nemocnici a okolo mňa je celá rodina a doktori. 


MILÍ ČITATELIA, POKRAČOVANIE NAUDÚCE, STAY TUNED!!!!!!

xoxo



ZRKADLOOn viuen les histories. Descobreix ara