1.časť

28 2 2
                                    

Zvuky. Tie zvuky, ktoré mi už dlho nedajú spávať. Zase ich počujem. Myslela som si že to už prešlo, ale znova sa to vrátilo. Potrebujem pomoc.

Chápem vašu zmätenosť, preto začnime od začiatku.

Volám sa Alayna a mám 17 rokov. Žijem na okraji mesta spolu so svojím bratom a rodičmi. Naša rodina nie je taká bežná, ako tie ostatné. Nikdy sa mi o tom nehovorilo ľahko, ale môj otec trpí schizofréniou. Tento pojem je vám asi známi, však? Táto psychická porucha mu bola diagnostikovaná približne pred 4 rokmi. Doteraz nevieme, čo bolo spúšťačom. Otec bol pár mesiacov na psychiatrickej liečebni, kde mu veľmi pomohli. Našťastie už je všetko lepšie, hoci niektoré vedia byť horšie ale zase iné lepšie. Záleží to na mnohých faktoroch. Slovo schizofrénia je u nás tabu, pretože otec neznáša na to myslieť, nie to ešte hovoriť o tom. Ale dosť bolo o mojom otcovi. Musím vám povedať o zvláštnej veci, ktorá sa mi včera stala, teda skôr snívala.

Bolo pár minút pred polnocou a pršalo. Cítila som, ako sa mi už zaklápajú viečka. Zaspala som pomerne rýchlo. Sny si väčšinou nepamätám, no tento si pamätám dopodrobna. Pamätám si, ako som vo sne sedela vo svojej izbe a čítala si knihu. Nič zvláštne sa nedialo no zrazu to prišlo. Niečo som započula. Bolo to niečo ako klopkanie o zrkadlo. Bolo mi to divné, pretože pred zrkadlom nikto nestál a tak som dala knihu bokom a chcela som sa ísť pozrieť, čo tieto zvuky spôsobuje. V tomto momente mi zazvonil budík a ja som zobudila. Prvých pár minút som cítila zvláštny pocit, ale potom ma to prešlo a ja som pokračovala svoj deň, ako zvyčajne. Z domu do školy a zo školy domov ku knihám. Áno mám nudný život, ja viem. Večer mama navrhla, aby smre si pozreli film. Popravde veľmi nemusím tieto filmové večery s rodičmi, pretože mama chce v jednom kuse pozerať romantické komédie ale na moje prekvapenie vybrala dokument. Aby som bola presnejšia vybrala dokument o čase. S mojím otcom sme sa iba na seba navzájom pozreli, pretože obaja sme boli v nemom úžase, že dnes to  nebude žiadna Bridget Johnson. Celkom som sa  aj potešila, pretože mňa takéto dokumenty podobného typu veľmi zaujímajú. Po dopozeraní som už bola taká unavená, že som to rovno namierila do postele. Ani neviem ako som zaspala. Pamätám si len, ako som zas bola na tom istom mieste ako v minulom sne, v mojej izbe. Zase som držala nejakú knihu, ktorej názov som nevedela prečítať. A stalo sa to zase. Zase som započula klepkanie o zrkadlo. Urobila som presne to, čo minule. Chcela som sa ísť pozrieť k zrkadlu. Opatrne som sa k nemu blížila. Ako bližšie som k nemu bola, tým divnejší pocit som pociťovala. Videla som postavu. Postava ktorá prstom klepala z opačnej strany zrkadla. Pozrela som sa jej do tváre. ,, Veď to som ja! Veď to som ja! Veď to som ja!'' Táto veta mi išla dookola v hlave. Nadýchla som sa s plných pľúc, a chcela som zakričať. V tom okamihu som sa zobudila na to ako kričím naozaj. Zobudila som sa celá spotená a vydesená. Moji rodičia náhle pribehli do izby, pretože nevedeli čo sa deje.....

POKRAČOVANIE V ĎALŠEJ ČASTI

ZRKADLOOnde as histórias ganham vida. Descobre agora