45. kapitola

1K 35 4
                                    

Další deň ráno sme sa po raňajkách a zhliadnutí dalších dvoch časti upírskych denníkov rozhodli ísť nakupovať a ja som Cas presvedčila aby u nás ostala spať aj ďalšiu noc. Najprv prostestovala kvôli tomu, že mala aj s rodičmi ísť na návštevu k babke, ale nakoniec som ju zlomila a ona mi na to kývla.

"Vieš, že Mattovi by si to mala povedať čo najskôr, však?" Povedala varovne Cassidy, keď sme kráčali cestou do obchodného domu.

"Ja viem. A aj mu ti poviem, len neviem kedy, pretože sa na to neviem odhodlať. Prečo vlastne musím byť ja tá, ktorá mu to oznámi?" Povedala som a zúfalo si povzdychla. Mal by mu to povedať Zayn alebo ešte lepšie Amy. V poslednej dobe som na ňu dosť zmenila názor. Má naozj úžasného chlapca a ona ho podvádza. Chápem, že Zaynovi veľa dievčat neodolá, ale aspoň sa nemusela dávať dokopy s Mattom, keď mu aj tak ublížila, no nie?

"Tak sa odhodlám za teba. Daj mi tvoj mobil." Zvolala Cassidy a začala sa hrabať v mojej kabelke.

"Čo? prečo by som ti mala - Ó, tak to teda nie. Zabudni!" Vykríkla som na ňu a začala plieskať po jej rukách v snahe, aby prestala.

"Matt potrebuje vedieť pravdu čo najskôr. A síce mu to chceš povedať, tak kto vie kedy na to dostaneš odvahu, takže mi daj ten hlúpy telefón Rosemary!" Povedala a na konci prudko potiahla telefón v mojej ruke, čo spôsobilo, že som povolila stisk a ona ho rýchlo schmatla do ruky. Naštvane som si povzdychla a zadívala sa na jej prsty, ktorými odomykala mobil. Možno mala pravdu. Naozaj neviem, kedy by som sa odhodlala mu povedať pravdu, pretože ho nechcem vidieť sklamaného a už vôbec nechcem byť ja tá, ktorá mu to spôsobí. Aj keď popravde to zapríčinila Amy, nie ja.

"Tak a hotovo." Povedala po chvíli Cassidy a mobil vrátila do mojej kabelky, čím ma vytiahla z mojich myšlienok.

"Čo si mu napísala?" Opýtala som sa a dúfala, že to naňho nevybavila tak zhurta a cez telefón.

"Zajtra o druhej sa stretnete v kaviarni. Myslím, že mu došlo prečo sa chceš stretnúť, takže to pôjde ľahko." Povedala akoby nič a znovu pohodila svojimi vlasmi dozadu.

"Ľahko?! Uvomuješ si, že mu mám povedať, že ho jeho priateľka podvádza s mojim najlepším kamarátom, ktorý mi pred pár dňami povedal, že ma má rád?" Vykríkla som a buchla ju do ramena, čo spôsobili jej bolestivý výraz, ktorý bol samozrejme len hraný.

"Ty za to predsa nemôžeš, takže sa nemáš čoho báť." Mykla ramenami a ja som nad ňou pokrútila hlavou, ale ďalej nič nepovedala.

***

"Kam ideme teraz ?" Opýtala som sa potom, čo sme dnes prešli asi dvadsať obchodov a obe sme mali v rukách aspoň päť tašiek.

"Nechceš sa ísť niekam najesť ?" Opýtala sa ma Cassidy, zatiaľ čo som ja kontrolovala mobil, či mi náhodou nenapísal Harry alebo Zayn, o ktorom stále nič neviem, a to ma celkom znervózňuje. No správu som mala iba od mamy, ktorá sa ma pýtala ako sa mám a či je všetko v poriadku.

O chvíľu sme už sedeli v zadnom boxe nejakej reštaurácie a prezerali si menu.

"Čo si dáš?" Opýtala som sa Cassidy, pretože sama som sa nevedela rozhodnúť. Všetko vyzeralo úžasne.

"Asi ten kurací šalát a pomarančový džús a ty?"

"Myslím, že to isté, ale namiesto džúsu zelený čaj." Pousmiala som sa a zazrela, ako k nám kráča mladá čašníčka, ktora sa nás s úsmevom na tvári opýtala čo si dáme. Obe sme jej nadiktovali naše objednávky a ona so slovami 'o chvíľu to bude' odišla späť k pultu.

"Takže." Odmlčala sa Cassidy, pričom si lakte položila na stôl.

"Ako si sa rozhodla? Povieš Harrymu o tom bozku?" Opýtala sa ma a ja som si potichu vzdychla.

"Nechcem mať pred ním tajnosti, no ak mu to poviem, tak by strašne vybuchol a nechcem si ani predstaviť, čo by urobil Zaynovi, takže mu to radšej nepoviem." Cassidy prikývla a o chvíľu nám servírka doniesla naše jedlo, takže sme sa obe zabrali do svojich myšlienok a počas toho obedovali. Teda skôr večerali.

***

Práve keď sme vychádzali z nákupného centra, tak som na parkovisku zahliadla povedomé auto a nemohla uveriť vlastným očiam. Cassidy som nechala nechápavo stáť na mieste a odišla k čiernemu Audi.

"Rose? Čo tu robíš ?" Opýtal sa nechápavo a vo mne zbĺkol hnev.

"Naozaj ? Tri dni o sebe nedáš nikomu vedieť, akoby sa pod tebou zľahla zem. Nechala som ti snáď sto zmeškaných hovorov a ty si nebol schopný mi ani na jeden z nich odpovedať. A keď ťa nájdem na parkovisku s ňou, tak sa ma opýtaš čo tu ja robím?" Povedala som na jeden nádych, a keď išiel niečo odpovedať s nevinným výrazom na tvári, tak som do vzduchu zdvihla svoj ukazovák, aby bol ticho.

"Nemohol si mi napísať aspoň hlúpu správu ? Ja som sa ako blbá bála kde si, či sa ti niečo nestalo a teraz ťa tu nájdem len tak sa poflakovať s tvojou ako ju vôbec nazvať? Dievča do postele? Naozaj neviem. Nazývaj si ju ako chceš, no nabudúce mi daj aspoň vedieť pred tým, ako sa rozhodneš znovu zmiznúť, aby som nemusela tŕpnuť či si v poriadku." Rozprávala som s hnevom a pri tom zabodávala svoj prst do jeho hrude. Keď som skončila, tak sa na mňa Zayn pozeral prekvapene a zároveň zmätene.

"Ty si sa o mňa bála?" Opýtal sa prekvapene. Len som si odfrkla a odkráčala smerom ku Cassidy, ktorá nehybne stála pár metrov od nás. On ešte pochyboval o tom, že som sa o neho bála. Veď je to môj najlepší kamarát. Malo mu byť jasné, že sa o neho bojím!

"Mary počkaj." Počula som ako za mnou kričí, no ja som pokračovala ďalej, čo sa mi aj tak nevyplatilo a o chvíľu ma prudko stiahol za lakeť a donútil ma zastaviť.

"Pozri Zayn, ja len chcem aby si bol šťastný. A možno sa ti tento život zdá v poriadku, no to nieje a ja sa ti snažím pomôcť pochopiť to, no tebe to je úplne jedno a stále robíš čo chceš. Pochop, že raz to budeš ľutovať. Raz budeš chcieť trvalý vzťah a nie len dievča na jednu noc. Jedného dňa ťa tento život omrzí. Daj si pozor, aby vtedy nebolo neskoro." Poslednú vetu som skôr zašepkala a chcela sa vykrútiť z jeho stisku, pretože sa mi nepáčilo kam tento rozhovor speje. Mám pocit, že sa o neho starám viac, ako by som mala. No mne na ňom záleží a nechcem aby si takto pokazil život. Je pravda, že mám Harryho, ku ktorému citim niečo neopísateľné, no to neznamená, že sa prestanem starať o šťastie mojich blízkych.

"Nieje to tak, ako si myslíš, Marie. Chcem ti to vysvetliť. Máš zajtra čas?" Opýtal sa ma s nádejou v očiach. Hľadela som do diaľky a rozmýšľala čo odpovedať. Zajtra idem von s Mattom, ale nemyslím, že to bude na dlho, takže by som sa s ním mohla stretnúť potom.

"Fajn. Zajtra ti napíšem." Povedala som a rozišla sa ku Cassidy, s ktorou sme už konečne vyrazili k nám domov.

Teenage love H.SWhere stories live. Discover now