take me back to the day we met

strange man

,,SHIIITTT, ISA, ZASPALI SME!!", povedala som hneď po tom ako som sa pozrela na hodinky. Bolo 11 hodín, zaspali sme do
školy.Divila som sa, že nás mama nezobudila. Išla som sa pozrieť dole do kuchyne, no tam nikto nebol. Zakričala som ,,MAMAAAA?? SI DOMAAA?". No žiadnu odpoveď som nedostala. Hm, to je zvláštne. Išla som si pre mobil a zavolala som jej. No znovu, žiadna odpoveď. Prišlo mi to strašne divné a vôbec som to nechápala.
Išla som nám správiť kávu a osprchovať sa. S Isou sme sa dohadovali, čo budeme robiť, keďže do školy sa nám už neoplatí ísť. Dohodli sme sa, že poobede pôjdeme nakúpiť nejaké oblečenie a potom podvečer pôjdeme do kina na nejaký fajn horor. Tak aj bolo, išli sme na film "US", bolo to dosť crazy, obidve sme sa báli, tak sme sa rozhodli ísť k sebe prespať. Jediná vec, ktorá sa mi nepáčila bola, že mama mi stále nezdvíhala. Dúfala som, že keď sa vrátime domov, tak tam bude.
Bolo niečo po 10 večer, nastúpili sme do autobusu a pustili si pesničky. Vystúpili sme, a po pár metroch cesty mi Isa zaťukala na rameno a povedala ,,Nechcem som ťa strašiť, ale od kedy sme vystúpili, celý čas za nami chodí strašne divný muž. Na začiatku som sa snažila to neriešiť, no už sa to nedá, celý čas chodí za nami.." Nenápadne som sa otočila, a mala pravdu. Bol to celkom dosť vysoký muž, mal na sebe všetko čierne a nebolo mu moc vidno do tváre. Zrýchlili sme chôdzu, no bohužiaľ ju zrýchlil aj on. Už to bolo fakt divné, tak sme obidve začali utekať, a on sa rozbehol za nami. Utekali sme ako o život, veď možno nám o neho aj naozaj išlo. Konečne sme došli k môjmu domu, ihneď sme vošli a zamkli sme dvere. Muž tam už nebol...
,,bože môj, nevieš si predstaviť ako mi odľahlo.." povedala som Ise. Potom mi napadlo ísť skontrolovať či je mama doma. ,,MAMIII?", zakričala som. No znovu, žiadna odpoveď...