𝕯𝖎𝖆𝖗𝖎𝖊𝖘

•8•

S Tansy sme po dokončení príhovoru sedeli a ležali na posteli rôznymi pozíciami a rozprávali sme sa, myslím že už bolo naozaj neskoro a bol čas ist spať.  S Tansy sme si lahli do postele, v tom však niekdo zaklopal na dvere. Pozreli sme sa na seba s otázkou v očiach, kto to do pekla môže byť?
Postavila som sa z postele a otvorila dvere, chvíľu som sa divila či vidím dobre kto tam stojí v tuto neskorú hodinu však hneď po tom čo som sa spamätala sklonila som hlavu a pozdravila „Vaše veličenstvo,"
Tansy sa splašene postavila z postele a spravila to iste ako ja. Obe sme sa dívali na svoje topánky a čakali nato čo príde,
„Dámy, ospravedlňujem sa že som prišiel  v takú neskorú hodinu, dúfam že som vás nezobudil,"
Obe sme zakývali na nesúhlas toho čo hovorili, mali sme len v pláne ist spať.
„V tom prípade môžem ist dnu?"
Odstúpila som od dverí a rukou ukázala nech prejde, pýtať sa nemusel bol len slušný. Nevyzeral zasa tak nemilosrdne ako sa o ňom hovorí
„Prišiel som vam oznámiť že zajtra prídem po jednu z vás po lekcií tanca, chcem začať zo zoznamovaním čo najskôr,"
Pozrel sa na obe a čakal na odpoveď, netušila som ako reagovať. Nevidela som ani len jeho tvar nemohla som vyčítať čo si môže myslieť ..
„Ešte niečo, teraz ste niečo ako princezné ale len jedna ňou zostane, nemusíte sa dívať na zem, momentálne sa môžte dívať na mna bez obáv,"
Zdvihla som hlavu, usmieval sa. Prišlo mu vtipné aký rešpekt voči nemu máme?

„Ktorá z nás, vás ma očakávať?"
„Ešte neviem ktorou z vás začnem, pripravte sa obe rozhodne sa s príchodom,"
Tento raz som mu na tvári nevidela nič. Otočil sa na odchod pri dverách sa otočil a pozrel na nás,
„Myslím že by ste sa nabuduce mali rozprávať trocha tichšie, pretože neprídem ja ale môj otec, ten milý nebude,"
Pozreli sme sa na seba s Tansy a prikyvli sme na súhlas a bol fuč.
„To bolo divné," potichu zašepkala.. Myslím že má strach žeby nás počul.
„To teda," pobrali sme sa späť do postelí aby sme zajtra neboli ako mŕtvoly.

Ráno ma budila Tansy, držala v ruke šaty a hovorila niečo typu že mám vstat inak prídeme neskoro. Vnímala som ju ani nie polovične. Ale slovo neskoro ma mierne prebralo a postavila som sa z postele aby som sa mohla pripraviť na hodinu tanca ktorá podľa mna dopadne katastrofálne minimálne pre mňa, keďže som tak neskutočne ľavá.

Vyšli sme Tansy smerom k veľkej miestonosti, ktorú ani len neviem pomenovať, boli tam už všetky dievčatá a šesť tanečných partnerov plus niekdo kto nás bude učiť a v pozadí bol Princ Alexander.

Postavila som sa niekde na kraj miestnosti a čakala som kým príde môj tanečný partner a začneme.
Pomenujeme toho človeka čo každého diriguje, inštruktor. Vybral si jedno dievča aby nám to mohol ukázať, dali si oproti sebe ruky a tancovali, respektíve nám ukazovali kroky. Nevyzeralo to tak ťažko ake to bolo.
Pri tom ako sme to skúšali my ostastné, sa Alexander v rohu chichotal. Neskôr sa smial tak nahlas že sme všetky prestali.
„Ospravedlňujem sa za svoju neslušnosť, ale lady Phoenix vyvadza neskutočne kroky, myslím že vytvára svoj vlastný tanec,"
„Vy ostatne dámy, vam to ide skvelo,"
Začervenala som sa od hanby, to to bolo naozaj tak zle? Ja som sa naozaj snažila.