Vo dverách som sa ale otočil a znova ich za sebou zavrel.
,,Proste končím! Nezvládnem to už ďalej!..... Áno..... Nie..... Nie. Prepáčte..."
Počul som ako s niekým hovorí. Znel nahnevane ale aj smutne. S kým to volá? Chvíľu bolo ticho tak som tam chcel ísť ale potom sa ozval znova. Tentokrát znel ale šťastnejšie.
,,Ahoj. Áno je tu fajn. Heh, nie zatiaľ nikoho... Dobre možno... Nedáš pokoj ak ti neodpoviem že?... Faajn.." povzdychol si a zasmial sa. ,,Je tu jeden chalan. Je mega zlatý a fuck.. neuveríš aký je submisívny... Práveže áno.."
Počúval som jeho rozhovor. Žeby hovoril o mne? Nie to není možné. Alebo?
,,Fajn dám vedieť. Dobre, čau zatiaľ." Položil a počul som ako sa začal približovať.
Každým krokom ktorým sa priblížil mi srdce bilo rýchlejšie. Čo mám robiť?!
,,Jimin, prečo si ešte tu?" Počul som ako mi povedal ešte skôr ako ma mohol vidieť. ,,Neskrývaj sa za rohom a vylez," povedal kludním hlasom ale povedal by som, že je nahnevaný.
Pomaly som vyšiel a so sklopenou hlavou som prišiel až ku nemu. ,,Ch-chcel so-m l-len," zle sa mi rozprávalo.
,,Hej. Ukľudni sa a dýchaj. Normálne mi povedz prečo tu si a prečo si ma počúval. Nejdem sa hnevať," pohladil ma po ramene a usmial sa.
Zhlboka som sa nadýchol a vydýchol. ,,Chcel som tvoje číslo.Ešte ho nemám, tak som oň chcel poprosiť. Ale zabudol som, že nemám telefón. Prepáč, že som počúval tvoj hovor." Keby sa dalo prepadol by som sa do zeme.
,,Čo všetko si počul?" Neodpovedal som, miesto toho som sa začal hrať s prstami. ,,Aha fajn." Zo stola vzal nejaký papierik a niečo naň napísal. ,,Tu máš moje číslo, keď budeš mať telefón zavolaj mi."
Chims 😘
ΔΙΑΒΑΖΕΙΣ
Let me Know
FanfictionKeď na školu príde nový žiak, ktorý zaujme už svojím výzorom, začnú sa diať a odhaľovať veci, ktoré by človek nečakal. Príbeh dvoch chlapcov ktorí si sú zdajne podobný, no mnohé osudy sú popretkávané rôznymi tajomstvami. Varovanie: S veľkou, VEĽKO...
