Pittsburgh [book 1] h.s.

05

Harryho ruka bola uložená na jej krížoch. Pridržiaval si Emmu blízko svojho tela, ako keby sa ju snažil chrániť. Emma privrela viečka a užívala si Harryho prítomnosť. Aj keď sa bála, že ak s ním bude tráviť čas, bude sa všetko zhoršovať. Ale v tomto momente ju to vôbec nezaujímalo.

„Kam to ideme?“ Emma hlavu zdvihla k Harryho očiam. Bol od nej vyšší, preto sa na neho pozerala s trochu zaklonenou hlavou.

„Uvidíš. Za chvíľu sme tam.“ Harry sa usmial sám pre seba.

Ešte chvíľu kráčali, kým sa im pred očami rozľahla obrovská lúka, lemovaná stromami. Zopár stromov bolo aj na lúke a na jednom z nich sa nachádzal malý domček. Emma ešte nikdy nevidela domček na strome, no od detstva o jednom snívala. A tento tu bol krásny.

„Chodil som tu už ako malý chlapec.“ Harry sa zasmial, pričom sa mu na lícach vytvorili krásne jamky. Potiahol Emmu za ruku, a rozbehol sa priamo ku stromu, na ktorom bol malý drevený domček. Vyzeral ako malé natešené dieťa. Jeho hnedá hrubá bunda sa vo vetre vlnila ako padajúci list. Harry ju mal rozopnutú a Emma sa čudovala, že mu nie je zima. Pod ňou mal len košeľu a biele tričko.

„Poď.“ Harry zakričal. Keď už stál pri strome a Emma bola ešte stále na kopci. Bola od neho ďaleko, no aj tak počula ako Harry kričí. Usmiala sa a s úsmevom na perách vykročila k Harrymu, ktorý sa už šplhal po rebríku hore do domčeku.

Keď prišla Emma k stromu, videla ako Harry vykukuje z domčeka s úsmevom na perách. Harry nastavil ruku, aj keď na ňu Emma ešte nemohla dočiahnuť, pretože Harry bol o dosť vyššie ako ona.

Emma položila nohu na rebrík a začala pomaly stúpať bližšie a bližšie k Harrymu do domčeka. Keď už bola dostatočne blízko, chytila sa Harryho ruky a už jej chýbal len jeden schod a bola dnu.

Domček zvnútra vyzeral tak zastaralo, no aj tak pekne. Musela tu stáť už dosť dlho. Bola tu jedna skrinka, na ktorej bola mohutná kladka. Vyzeralo to tu útulne.

„Tento domček je jediná vec, ktorá sa nezmenila po vojne.“ Harry s malým smútkom v hlase povedal, no aj tak mu na perách svietil malý úsmev. Asi aj jemu chýbal svet pred vojnou, tak isto ako aj Emme.

Harry vzal medzi prsty kľúč, ktorý mu visel na retiazke na krku hneď vedľa krížika. Priblížil sa s ním ku skrinke  a vytiahol deku, ktorú následne rozprestrel na zem domčeka.

„Nevedela som, že máš kľúč.“ Emma sa zachichotala a sadla si na deku, vedľa Harryho, ktorý na deke ležal.

„Nikto nikdy nevedel, od čoho ten kľúč je. A ty to teraz vieš. Vieš to len ty a ja.“ Stiahol si ju k sebe. Teraz obaja ležali na mäkučkej károvanej deke. Harryho horúce prsty sa dotkli Emminej ruky a následne si s ňou preplietol prsty. Toto gesto sa Emme páčilo.

Emma svoj pohľad držala na stope, zatiaľ čo Harry mal otočený krk, tak aby videl na Emmu. Páčil sa mu pohľad na ňu. No desilo ho to, že ho bude opäť od seba plašiť.

Zrazu sa Harry vyšvihol a v momente sa skláňal nad Emmou. Emme na tvári panoval prekvapený výraz. Harry bol sám prekvapený svojim činom. Rukami sa pridržiaval pri jej ramenách, aby na ňu nespadol.

Harry sa priblížil svojimi perami k tým Emminým. A jemne sa jej na ne prisal. Nebol to nijak vášnivý bozk, bol to len obyčajný nežný bozk. Harryho pery boli také kypré a jemné, keď nimi pohyboval proti jej perám. Harry privrel oči a užíval si bozk. Aj keď si to Emma nechcela priznať, bozk sa jej páčil, no po chvíli sa odtiahla.

Harry sa stále nad ňou skláňal. Oči mal zavreté a zamračil sa. Nepáčilo sa mu, že Emma pokazila takú krásnu chvíľu, tým, že sa odtiahla.

„Emma.“ Zašepkal tak ticho, že ho asi ani ona nepočula. Povzdychol si a sadol si, pričom si prehrabol vlasy. Emma už nebola pod ním, odtiahla sa až k najbližšej stene, o ktorú sa opierala chrbtom a sedela na zemi.

Harry mal stále zatvorené oči. Nechcelo sa mu ich otvoriť. Stále sa mu pred očami premietalo, ako sa priblížil k Emme a pobozkal ju. Nechcel sa vzdať toho pohľadu. A presne to by sa stalo, keby otvoril oči.

Emma sa na neho so zaujatím pozerala, nerozumela, čo Harry robí.

Harry si kusol do spodnej pery a pomaly otvoril oči, ako keby sa ich bál otvoriť. No prekvapilo ho, keď videl ako sa Emma usmieva.

Obaja sedeli od seba približne meter. Emma sa usmievala a Harry nerozumel prečo.

Emma sa v sekunde zdvihla a priskočila k Harrymu. Zas si sadla, ale teraz sedela tesne oproti Harrymu, tak, že sa im dotýkali kolená. Na perách jej stále hral úsmev. Emma dlane priložila na jeho líca a pritiahla si ho bližšie k tvári. Pobozkala ho na jeho rúžové pery. A opäť sa jej to páčilo.

Keď sa obaja odtiahli, Harry sa usmial a chytil ju za ruku.

„Poď.“ Šepol a potiahol ju k východu z domčeka. Emma zišla po schodoch a Harry hneď za ňou.

„Pozri sneží.“ Harry ukázal na padajúce biele vločky. Emma sa usmiala.

-----------------------------------

Cmuk (omg, začínajú ma iritovať moje pozdravy O.O)

No som chcela dať časť už včera, ale som to už nevládala včera večer dopísať. >.< Preáčte. :/

Dúfam, že sa vám to páči. Ja osobne takéto cukríčkovanie nemusím, ale tu sa mi to hodilo a nebojte bude to ešte action. :DD

Okay toto tu venujem @_Lucka. :D 

Na boku máte song, ktorý sa k tomuto vôbec nehodí, ale počúvala som ho pri písaní, tak som vám ho sem hodila. :DD -->

A ešte máte na boku Harolda -->

I Love You

Kirsten :3