Pittsburgh [book 1] h.s.

04

Bol to už týždeň. Týždeň od kedy videla naposledy Harryho. Chcela ho viac spoznať, no nedokázala prekonať bariéru, ktorá jej v tom bránila. Bála sa. Bála sa toho, čo sa stane ak sa jej na dlaň vyryje posledná ruža.

No Harry sa jej ani len neozval. Žiaden zmeškaný hovor, žiadna správa. Nič, ako keby ani neexistoval.

Emma bola celé dni doma. Naposledy sa rozprávala s Danielom, keď išla k nemu potom, čo nechala Harryho stáť len tak na ulici. Bez toho, aby mu čokoľvek vysvetlila. Od toho dňa nemala s civilizáciou kontakt.

Akokoľvek si to nechcela priznať, Harry jej chýbal. Nedokázala popísať, prečo jej chýbal. No za ten čas, čo ho donedávna pozorovala každý deň, si k nemu vytvorila vzťah. A nevedela ho vyhnať z hlavy, ani sa ho vzdať. Bolo to až divné.

Zrazu sa jej bytom rozoznel zvonček. Niesol sa celým bytom až si našiel cestu k jej ušiam. Keď ho započula až sa zľakla. Kto by tu teraz chodil? Hlavou jej preblysla otázka, na ktorú nepoznala odpoveď.

Lenivo sa postavila z postele a s dekou omotanou okolo jej ramien kráčala k dverám. Zvonček sa bytom ozval znova, človek za dverami bol asi veľmi nedočkavý. Emma si povzdychla a otočila zámkom. Následne stlačila kľučku na dverách dole a otvorila dvere.

Naskytol sa jej pohľad na Harryho stojaceho pred ňou. Vlasy mal dokonalo uložené na hlave a na perách sa mu usídlil hlboký úsmev, keď ju zbadal.

„Pre teba, Emma.“ S veľkým dôrazom vyslovil jej meno a do rúk jej podával ružu. Ružu čiernu ako uhoľ. Vo svetle, ktoré vychádzalo z Emminého bytu, sa ruža zaleskla. Ruža bola krásna, no Emma nerozumela prečo jej Harry dáva ružu. A prečo práve čiernej farby.

„Ďakujem?“ Neisto poďakovala. Vyslovila to skôr ako otázku. Harry bol zvláštny a záhadný človek. Konal spontánne a niekedy nepremyslene. Nevedel, či bol dobrý nápad prísť za Emmou, no každopádne to urobil. A už nebolo cesty späť.

„Poď ďalej.“ Emma odstúpila od dverí, aby tak mal Harry priestor vojsť dnu do jej bytu.  Emma uložila ružu do vázy s vodou. Harry sa porozhliadol po jej byte. Bola celkom malý, no Emma tam mala množstvo malých dekorácii, ktoré ho robili útulným. Nemala rada keď bol dom chladný a neosobný.

„Máš to tu pekné.“ Harry poznamenal a pomaly sa presunul ku gauču, na ktorom sedela Emma a v rukách držala šálku s čajom.

„Vďaka. Dáš si čaj? Alebo niečo iné?“  Emma sa cítila pri ňom tak stiesnene a neisto. Pravdupovediac, bála sa ho. Bála sa všetkého okolo neho. Bála sa zrady, ublíženia, poníženia. Bála sa smútku a bála sa smrti. A najviac sa bála, že všetko toto jej hrozí pri ňom.

„Čaj je fajn.“ Harry sa usmial. Emma mu ukázala nech si sadne na gauč a tak aj spravil. Usadil sa a ruky si spojil na kolenách. Jemne si rukami pošúchal kolená a potom ich spojil späť.

Emma mu išla naliať do kuchyne čaj do šálky. Keď sa vracala so šálkou v rukách, Harry vyťahoval z jeho bundy zaujato nejaký papier, špúlil pri tom sústredene pery. Dával si pozor, aby ho nepokrčil. Jemne ho vytiahol a uložil si ho na kolená a čakal. Vôbec nevyzeral na niekoho, kto tetuje. Povedali by ste, že bude extrémne drzý, ale on je v rámci možností milý.

„Nech sa páči.“ Emma pred neho na drevný stolík položila čaj, z ktorého s ešte parilo. Emma ho nedávno uvarila.

„Prečo si prišiel?“ Emma položila otázku, ktorú sa chcela opýtať už keď ho uvidela stáť s ružou pred jej dverami.

„Chcel som ťa vidieť a chýbala si mi. A ešte niečo pre teba mám.“ Emma vyvalila oči, no to už Harry vstával z gauča a mieril k nej aj s papierom v ruke. Netušila, čo je na tom papieri, ale bola zvedavá. Čo by jej tak chcela dať?

„Kresliť viem len na telo, takže neviem, či to je pekné, no pre teba som sa snažil najviac ako som vedel.“ Sladko sa usmial a podal Emme do rúk papier. Tá ho prijala a keďže bol preložený napoly, tak ho roztvorila.

Na papieri sa črtala nádherná kresba kreslená ceruzkou. Bola na nej Emma sediaca na obrubníku pred tetovacím štúdiom, kde Harry tetuje. Rozpadnuté budovy okolo nej boli nakreslené do detailov. Všetko bolo tak krásne dotiahnuté do dokonalých línii. Nemalo to ani jednu chybu. Emma sa na kresbe usmievala a keď ste sa na to pozreli, zdalo sa, že sa pozerá priamo na vás.

„Je to krásne, Harry ďakujem ti.“ Inštinktívne si ho vtiahla do náručia. Ani si to neuvedomila. Proste to urobila. Harry sa usmial a omotal ruky okolo nej. Emmina hlava sa zaborila do jeho hrude. Bolo to zvláštne, že sa takto objímali. Ani jeden z nich to nečakal.

„Rado sa stalo. To máš na to, aby si si vždy na mňa spomenula.“ Emma by tu druhú časť najradšej prepočula, ale nedalo sa to. Myslela si, že po tomto, čo jej daroval na neho určite nezabudne, preto sa potichu zasmiala na jeho zmýšľaním.

„Niekam ťa vezmem. Poď.“ Emma prekvapená ho len nasledovala. Neobťažovala sa zamknúť byt, aj tak sa tu nekradne. Len slepo nasledoval Harryho. Neupravená a strapatá. Ale bolo jej to jedno.

----------------------------

Čauky mňakuy (divný pozdrav :DD)

No je tu ďalšia časť :D 

Chcem sa vám poďakovať za komentáre a votes. :33 

A mám na vás otázku:

Čo myslíte, kam ju Harry vezme? :DD

Na boku je strašne zlatý Harold -->

Venujem toto tu Peťke mojej. :3 

I Love You

Kirsten :3