Pittsburgh [book 1] h.s.

03

Domov prišla pomaly a ticho. Hlavou jej behalo všetko možné. Všetko, čo urobila nesprávne. Dvere zavrela nohou a dostala sa k posteli. S ťažkým povzdychom si ľahla. Pozerala si na dlaň. Dve čierne ruže, ktoré jej vyrastali na dlani sa nedali prehliadnuť.

Viečka sa jej začínali pomaly zatvárať a ona upadla do spánku s myšlienkami spojenými s ružami. Spojenými s jej chybami.

ෆෆෆ

Spánok jej nepomohol, no slnko už pretínalo oblaky, preto sa rozhodla prejsť po uliciach.

Kráčala pomaly a jej pohyby aj reč tváre, sa zdali také ubolené. No jej gestá, mimika, ba aj nálada sa z minúty na minútu zmenili , keď zbadala chlapca v čiernej koženej bunde s vysokými sivo-čiernymi kanadami.

„Daniel.“ Zakričala na chlapca kráčajúceho pred ňou. Chlapec sa otočil a jej sa naskytol pohľad do jeho orieškových očí. Úsmev sa mu v momente rozšíril a rozbehol sa k Emme.

„Emma.“ Zakričal spätne a zrýchlil svoj beh. Dobehol priamo k Emme a hodil sa jej do náruče. Objímal ju tak silno, že sa jej zle dýchalo. Bol vysoký, preto Emma len hrabala nohami vo vzduchu.

„Koľko to už je?“ S úsmevom ju pustil a pozrel sa jej do tváre. Pokrútila hlavou, lebo nevedela koľko ubehlo času, od ich posledného stretnutia.

„Neviem. Ale chýbal si mi.“ Zasmiala a postrapatila mu vlasy. On urobil to isté.

„Sendvič?“ Povedali naraz a hneď na to sa zasmiali. Vždy si dávali spolu sendvič. Emma bola Danielova kamarátka už od detstva. A sendvič bola ich rutina.

ෆෆෆ

Sedeli na obrubníku a obaja držali v rukách sendvič. Daniel ma vystreté nohy a Emma si svoju pravú nohu preplietla s jeho ľavou. Daniel sa usmial, lebo Emma si s ním preplietala nohy už odjakživa. Vždy mu to prišlo také zlaté pretože Emma bola oproti nemu taká maličká.

„Emma.“ Rozoznel sa mohutný hlas za nimi, načo sa obaja otočili tým smerom, odkiaľ hlas prichádzal. Za nimi stál Harry s úsmevom na tvári. Konečne našiel Emmu, mal pocit, ako keby sa mu vyhýbala.

Emma sa zmätene postavila, držiac za ruku Daniela, preto sa musel postaviť na nohy aj on. Nechápala o čo tu ide. Nechápal, prečo sa Emma správa tak ako sa správa.

„Čo sa deje?“ Šepol jej do ucha, aby to počula len ona. Klepala sa, no nebolo to zimou, ale strachom. Silnejšie stlačila Danielovu dlaň, snažiac sa dať mu najavo, aby ju  nepustil.

„Daniel, pevne ma drž. Nesmieš ma pustiť rozumieš?“ Zvierala mu jeho ruku ako kliešť a zozadu sa mu lepila na chrbát, aby nevidela Harryho, ktorý stál pred nimi, presnejšie pred Danielom, lebo ona sa skrývala za ním.

„Emma!“ Harry skríkol hlasnejšie a rozbehol sa k nim. Chcel podísť bližšie k Emme, no Daniel pred seba vystrel obranne ruku, čím Harryho nepustil bližšie k Emme.

„Čo to robíš? A kto vlastne si?“ Harry štekol ako zúrivý pes. Nemal ďaleko od toho, aby tu začal ceriť aj jeho dokonalé biele zuby. Emma trochu vykročila dozadu a spolu so sebou ťahala aj Daniela.

„Nechaj ju.“ Daniel konečne prehovoril. Bál sa o Emmu a ako veľmi, nemohol dopustiť, aby sa jej niečo stalo. Za každú cenu ju chcel ochrániť pred týmto, jemu neznámym, mužom. Harry po Danielovi hodil pochybovačný pohľad, v ktorom sa miešala aj nenávisť, v sekunde ste mali pocit, že chce Danielovi ublížiť.

„Potrebujem sa s ňou len porozprávať.“ Harry znel už prívetivejšie, v hlase mu bolo počuť, že mu naozaj záleží na tom, aby mu Emma venovala aspoň jeden rozhovor. No Emma vedela, prečo sa ho tak bojí, svedčala o tom tá ruža, ktorá sa jej vytvorila na dlani, po tom, čo bola s Harrym. A nevedela, prečo sa jej telo tak vzpiera voči Harrymu.

„Tak dobre.“ Emma sa rozhodla možno nesprávne, ale v tomto momentne na tom nezáležalo. Vystúpila spoza Daniela. Pozrela sa na neho, čím mu dala najavo, že to zvládne a, že on môže ísť domov. Vždy ju počúval, a tak spravil aj teraz. Aj keď si tým nebol istý, aj tak odišiel. Emma sa ešte za ním obzrela. Videla jeho vzďaľujúci sa chrbát  prišlo jej ho trochu ľúto.

„No čo si chcel Harry?“ Chcela mať rýchlo za sebou tento rozhovor. Pozrela sa do jeho očí, ktoré svietili ako neónky v tme. Niečo v jeho očiach bolo zvláštne, no teraz jej na to nezáležalo.

„Chcel som s tebou niekam ísť, ale ty asi nechceš.“  Ich pohľady sa stretli, no Emma ten svoj okamžite sklopila k zemi.

„To nepôjde Harry, ja nemôžem.“ Hovorila to do zeme. Nechcela sa na neho pozrieť. Nechcela a ani nemohla. Proste to nešlo.

„Prečo?“ Tak prostá otázka, na ktorú má Emma tak zložitú odpoveď. On to možno nechápe, ale pre ňu je to ťažké.

„Pretože pre mňa znamenáš pády. Nemôžem.“ S týmito slovami sa otočila na päte a so slzami v očiach sa rozbehla k Danielovi domov. Nutne potrebovala jeho spoločnosť a on bol jediný, kto ju vypočuje. Jediný, kto ju pochopí, lebo okolitý svet ju nechápal nikdy. 

-------------------------------------

Ahojte lasky,

hah som tu, som chcela dať dnes LoD, ale keďže som mala stretko tak nevyšlo, a toto som mala napisane už. :D Ale možno dám dnes aj LoD (to hovorim pre tie, čo čítajú aj LoD :D)

Som unavena tak sa nejdem veľa rozpisovať...

Toto venujem @DiReCtIoNkA. Snaď sa vám to všetkým bude páčiť. :DD

Harold na boku -->

I Love You

Kirsten :3