33. Pretty hurts

456 25 2
                                    

Sarah
Dívala som sa, ako oproti mne kráča vysoká žena na podpätkoch a doširoka sa usmieva. Vystrela ku mne ruky a prudko ma objala. Jej malinké ruky sa obmotali okolo mňa a tlačili ma k sebe.
"Konečne budem tetovať ženu!" Vyhŕkla natešene a potom sa pozrela na mňa.
"Počkať, čo?!" Skríkla som a pozrela sa na Gregora, ktorý sa doširoka usmieval. "Nie nie nie. Vravela som, že ešte nie som pripravená," spanikárila som a pri mne sa objavil Emerson. Do ruky mi vopchal pohárik s alkoholom a donútil ma, aby som ho vypila.
"Všetci v tomto dome máme aspoň jedno tetovanie. Si teraz jeho súčasťou. Musíš to dodržať," prehovoril Kai a ja som sa pozrela na ženu predo mnou. Zoe. Nadšene skackala, pri čom jej havranie vlasy poskakovali hore a dolu. Na perách mala široký úsmev a jej tmavé oči doslova žiarili.
"Ale ja neviem, čo by som si mala dať," šepla som a Gregor sa zasmial.
"Všetci sem!" Skríkol mohutným hlasom, až ma myklo. Ulric sa na mňa doširoka usmial a drgol ma jemne do ruky.
"Teraz si to užiješ," šepol mi do ucha a ja som na neho nechápavo pozrela. Do miestnosti vošlo niekoľko mužov a spýtavo sa dívali na Gregora.
"Tu, naša milá Sarah, si ide dať svoje prvé tetovanie.. len sa nevie rozhodnúť, čo by to malo byť. Nedoprajete jej trochu.. inšpirácie?" Vyzval ich natešene Gregor a všetci sa zborovo zasmiali. Začali si postupne vyzliekať svetre a mikiny, pokým nemali nahú hruď. Skoro všetci mali hruď posiatú tetovaniami. Ani jeden voľný kúsok. Dívala som sa na nich s otvorenými ústami a začula mierne zavrčania vedľa seba. Zoe sa na nich zvodne usmievala a žmurkala. Určite to všetko bola jej práca.
"Páni," dostala som zo seba a vykročila k jednému z nich. Bol vysoký ako hora, na hlave mal menší copík čo značilo, že mal dlhšie vlasy. Na tvári sa mu robila hustejšia briadka a jeho telo bolo ako dar od bohov. Zastavila som tesne pred ním a končekmi prstov som skúmala tetovania na jeho hrudi a postupne som išla nižšie až na prsné svaly. Oči mal zatvorené. Radšej. Prešla som mu po miernych tehličkách a presunula sa na jeho ruku. Mal hebkú pokožku ale studenú. Prstami som sa dostala až na biceps a na chvíľu sa zastavila. Bol tam nejaký hmyz. Bol to smrtihlav, ktorý bol skrytý v oku nejakej ženy. Bola som prstami už tesne pri jeho krku, no v tom sa jeho pokožka mierne naježila a na perách mu pohrával malý úsmev. Neubránila som sa a tiež sa pousmiala. Jeho krk ma zaujal asi najviac. Mal tam nejaké znamenia a niektoré časti boli len čisto čierne.
"Keď sa vyzlečiem aj ja, tiež sa ma tak bude dotýkať?" Začula som nejaký šepot. Otočila som sa na Ulrica a doširoka sa usmiala.
"Ak si na tom rovnako ako tuto Thor, tak pokojne," povedala som a hora za mnou sa mierne uchechtla.
"Tak?" Opýtal sa ma Gregor a ja som sa pousmiala.
"Netlač ju do niečoho, na čo nemá," povedal mu Emerson a ja som sa zamračila. Pozrela som sa na Zoe a prikývla.
"Výborne.. chlapci, ďakujem za prekrásny pohľad. Myslím, že ste slečne dosť pomohli," usmiala sa Zoe na Thora a žmurkla na neho. Podišla som k Zoe, ktorá ma chytila za ruku a niekam viedla. Vošli sme do miestnosti, kde bolo kreslo, stolička a veľa veľa nástrojov. Bola tam mašinka, farby, ihly a rukavice. Na stenách vyseli fotografie každého chalana pred a po.
"Tak?" Usmiala sa na mňa nadšene Zoe a ja som si odkašľala.
"Chcem niečo na krk," povedala som rázne a ona sa zamračila.
"Vieš, je to na celý život. Nechceš niečo menšie?" Opýtala sa ma pre istotu a ja som len založila ruky na prsiach a pokrútila hlavou.
"Chcem mať celý krk posiaty bozkami tušu. Ani jedno voľné miesto," šepla som a potom sa zamyslela. "Ale najprv by som chcela prekryť jednu jazvu."
"Dobre," povzdychla si a posadila sa za stôl. "Máš aj nejakú predstavu?"
S úsmevom som prikývla a začala som jej opisovať, kde si čo predstavujem.
Zoe bola šikovná a tak sme nejako moju predstavu zrealizovali do dvadsiatich minút. Nakázala mi, nech si nejakú mastičku, čo mi podala do rúk, nanesiem na celý krk. Bola to mastička na lokálne umrtvenie. Fajn. Aspoň ma to nebude tak veľmi bolieť.
"Niektorí pri tom aj zaspali," zasmiala sa Zoe a prenášala som návrh na nejaký druhý papier.
"To ich vôbec nebolelo?"
"Zjavne nie. Boli tak veľmi opití, že nevnímali ani ihlu zabárajúcu sa do ich kože," pobavene povedala a podišla ku mne. Fialovou fixkou mi začala kresliť niečo na kľúčne kosti a smerovala hore ku krku. Cítila som, ako začala niečo bodkovať a potom sa trochu vzdialila a pozrela sa na to.
"Dobre.. toto by mohlo stačiť," zamrmlala si popod nos a podišla k stolu. Do ruky vzala nožnice a začala strihať papier na tri časti. Naniesla mi na pokožku nejaký gél a potom mi prilepila naň papier, ktorý taktiež potrela gélom a uhladila prstami.
"Ešte stále máš možnosť vycúvať," varovne sa mňa pozrela a ja som len pokrútila hlavou.
"Ak to má byť moje prvé tetovanie, nech stojí za to," vydýchla som a privrela oči. Zoe mi nakázala ľahnúť si a uvoľniť sa. Poslúchla som ju a zhlboka sa nadýchla. Je to tu. Naozaj budem mať tetovanie. Ja. Ale bude ma to určite kurevsky bolieť.
"Pripravená?" Opýtala sa ma a ja som prikývla a súhlasne hmkla. Po miestnosti sa ozvala nejaká hudba a potom zvuk strojčeka. Začali sa mi potoť dlane. Bola som nervózna a zároveň nedočkavá.
"Cítiš toto?" Opýtala sa ma a ja som pocítila na kľúčnej kosti nejaký tlak.
"Áno, ale nebolí to," povedala som pravdivo a tlak sa stupňoval. Nebolelo to, čo som bola prekvapená. Tá mastička naozaj pomáhala.
•••
Po skoro troch hodinách sa Zoe odklonila odo mňa a vystrela sa. V chrbte jej mierne popukalo, čo jej vyčarilo slastný úsmev na perách.
"Si v pohode?" Opýtala sa ma a ja som prikývla.
"Len som smädná," povedala som a ona mi v zlome sekundy podala pohár s vodou. Posadila som sa a uchopila pohár do rúk. Neuveriteľne sa mi triasli. Rýchlo som sa napila a podala jej pohár naspäť.
"Natri si tým gélom krk. Ideme na finálne miesto," povedala mi a podala mi do ruky malú tubičku s gélom. Vytlačila som si na dva prsty menší obsah a začala si to rozotierať po vrchnej časti krku. Sem tam som sa dotkla čerstvého tetovania, pri čom som trochu sykla, no neprestávala som.
"Dobre. Počkáme teraz nejakých desať minút, pokým to nezačne účinkovať," povedala a postavila sa zo stoličky. Ponaťahovala sa a podišla k notebooku, kde si prezerala playlist.
"Akú pieseň máš rada?" Opýtala sa ma.
"3 doors down. Alebo Breaking Benjamin. To počúvali chalani dosť často. Ale ak máš niečo nové, čo sa objavilo na internete za posledný mesiac, pokojne mi to pusti," usmiala som sa a ona chápavo prikývla. Do uší sa mi dostala nejaká príjemná melódia, ktorú doprevádzal ženský hlas.
"Tá znie fajn," priznala som a ona sa usmiala.
"To je Ariana Grande. V poslednej dobe sa mi moc zapáčila."
"Naozaj? Toto že spieva ona?"
"Hej," zasmiala sa Zoe a v ladných pohyboch sa premiestnila ku mne. Schytila strojček a začala vyberať ihlu. Tú zahodila do koša a nasunula tam druhú. Cez to všetko si spievala a tancovala. Musela som sa na nej zasmiať.
•••
"Hotovo," vydýchla si a vypla strojček. "To s tou jazvou spravíme inokedy, pretože tvoje telo si dosť vytrpelo už," povedala mi a odložila strojček na stôl. Utrela som si stekajúce slzy z tváre a vydýchla si.
"Dobre," smrkla som a ona mi podala servítok. Vysmrkala som sa a posadila sa na posteľ. Cítila som ako mi horí celý krk aj ramená.
"Natieraj si to každú hodinu, aby to nevypadala farba. Dobre?"
"Rozkaz," usmiala som sa a vzala si malú krabičku s vazelínou.
"A hlavne nechoď von, aby sa to nezapálilo. Aspoň dve hodinky," dodala a cez ramená mi prelepila nejaký kus fólie a dokonca mi to prilepila aj na krk. "Dobrú noc."
"Ďakujem, Zoe. Za všetko," usmiala som sa a jemne ju objala. "Dobrú noc."
•••
Ráno som vstala na nejaký buchot. Dokonca mi bola hrozná zima. Koľko je vôbec hodín? Pozrela som sa na stenu a uvidela, že je asi tak 6 hodin ráno. Povzdychla som si a podišla k oknu. Niekoľko metrov od domu bola malá kôlnička, z ktorej vyletovali kusy dreva. Sadla som si na posteľ, obula som si topánky a prehodila cez seba bundu. Vyšla som von z izby a smerovala po chodbe až do 'obývačky'. Neviem, ako to mám vôbec nazvať. Bol tam krb, gauč a jedno kreslo, no zároveň to bola aj hlavná miestnosť z ktorej sa chodilo von. Ako vstupná hala. V celom dome bola neuveriteľná zima. Ako je to možné?
Pozrela som sa na krb, v ktorom bol usadený šedivý popol. Hneď vedľa bol kýbel, lopatka a malá metlička. Poobzerala som sa okolo seba a rozmýšľala, či si to tam niekto prichystal, alebo to tam je stále. Podišla som ku krbu, čupla si a s lopatkou naberala popol, ktorý som následne hádzala do kýbla. Malé častice, ktoré sa úspešne vyhýbali lopatke som nahrnula s metličkou a potom zamietla na lopatku. Všetko naokolo som tiež pozametala a utrela podlahu, aby tam nebolo ani jedno zrnko prachu. Prsty som mala úplne čierne od špiny. Povzdychla som si a postavila sa. Namierila som si to ihneď do vedľajších dveri, kde bola kuchyňa a tak tiež umývadlo. Pri kontakte s ľadovou vodou ma striaslo. Rýchlo som si umyla ruky a vypla tečúci ľad.
Ocitla som sa v obývačke a rovno smerovala ku vchodovým dverám. Keď som ich otvorila, do tváre mi vrazil studený vietor. Rýchlo som za sebou zatvorila dvere a dlhými krokmi smerovala ku kôlničke. Začula som divné zvuky, ako keby sa tam natáčalo gay porno. V pravidelných intervaloch sa ozývalo búchanie a štiepenie dreva. Niektoré polienka dopadli neďaleko mňa. Brala som ich postupne do rúk a položila do pleteného košíka vedľa malého domčeku.
"Ahoj," pozdravila som vyššiu postavu, ktorá mi bola otočená chrbtom. Keď začul môj hlas, pootočik hlavu a vyrovnal sa. Bol to Emerson.
"Dobré ráno. Čo ty tu?" Zachrapčal.
"Počula som ako rúbeš drevo tak.. som išla sem," priznala som a on prikývol. "Je v dome totižto hrozná zima."
"Viem, presne kvôli tomu som sa prebudil. Niekto nechal vyhasnúť. Nenávidím to."
"Preto nejde ani teplá voda?"
"Áno. Totižto, krb je zdrojom celého domu. Teplo z neho sa cez rúrky prenáša do všetkých izieb a zohrieva vodu v boilery. Niečo ako keď máš kotlík nad pahrebou," povedal.
"Jasné, chápem tomu," pousmiala som sa.
"Mala by si ísť dnu, aby si nenachladla," povedal posmešne a pozrel sa na moje pyžamové gate.
"Netreba ti pomôcť?" Opýtala som sa ho a on sa zasmial.
"Vieš narábať so sekerou?"
"Nie," zaškerila som sa a on ju pozdvihol ku mne.
"Tak si to poď vyskúšať," vyzval ma a ja som to prijala. Chytila som sekeru do oboch rúk a on mi na peň postavil menšie polienko, ktoré vyzeralo jednoducho.
"To bude hračka," zamrmlala som si popod nos, sekeru zodvihla nad hlavu a s celou silou som ju buchla do dreva. Kovová časť sa len tupo odrazila a mne to vypadlo z rúk. Emerson sa rozrehotal ako decko a chytil sa za brucho.
"Hej!" Zamračila som sa nahnevane a vzala sekeru zo zeme. Nahnevane som sa zahnala so sekerou na drevo a z jedného polienka sa stali dve. Ja som to naozaj presekla!
"Vidíš?!" Pyšne som povedala, no on sa stále smial.
"Prepáč, no toto sa ti podarilo," povedal, snažiac sa zadržať smiech.
"Fajn, dobre. Toto je robota pre chlapov. Ja idem uvariť čaj," povedala som a podala mu sekeru.
"Nehnevaj sa! Išlo ti to dobre," znova sa zasmial a pokrútil hlavou. "Bola si rozkošná."
"Isto," odvrkla som a vzala nejaké triesky a potom pletený košík s drevom. Bolo to kurva ťažké, takže som to skoro vláčila po zemi. Keď som konečne prišla ku dverám, obúchala som si nohy od snehu a otvorila dvere. Tak teraz krk položím za to, že vonku bolo teplejšie ako vo vnútri.
S drevom som podišla ku krbu a ihneď do neho hádzala skrčené papiere z novín. Vedľa krbu som našla dlhšie zápalky a malé kocky bielej farby. Voňali ako benzín, takže to určite bude niečo na zakúrenie. Hodila som to do papiera a malé triesky naukladala do špicu. Škrtla som zápalkou a priložila ju k papieru. Ihneď sa predo mnou rozhorel obrovský oheň, z ktorého sálalo príjemné teplo. Rozopla som si bundu a posadila sa na podlahu. Menšou paličkou som šťuchala do drievka, aby to lepšie chytilo a viac horelo. Postupne som pridávala čoraz väčšia polienka a užívala si pukanie dreva. Bolo to upokojujúce. Keď sa oheň ustálil, priložila som ešte zopár polienok a presunula sa do kuchyne. Do kanvice som napustila vodu a dala ju zohriať. Nevedela som, kde čo je, takže som preskúmala všetky skrinky, pokým som nenašla nejaký čaj a väčšiu nádobu. Bola som smutná, pretože tu nemali kakao. Nemám moc rada čaj, no teraz mi nič iné neostáva a alkohol nemôžem piť do konca môjho pobytu tu.
"Dobré ránko," niekto ma pozdravil zvonivým hlasom a podišiel ku mne. Bol to Ulric. Pošúchal ma rukou po vlasoch, čo spôsobilo že som vyzerala ešte horšie.
"Ahoj," povedala som potichšie a on potom zhíkol.
"Tetovanie! Ukáž!" Nadšene syčal a obrátil ma k sebe. Rukami som sa zaprela o linku a on mi ihneď rozopínal bundu ako dravec.
"Páááááni!" Povedal s úžasom v hlase a končekmi prstov ma jemne pohladil ma kúsku.
"Ešte to bolí," priznala som a trochu ho od seba odsunula.
"Och jasné, prepáč," zasmial sa a podišiel ku chladničke. "Si hladná?"
"Trochu aj áno."
"Tak ti spravím niečo jesť."
"Vy neraňajkujete spolu?"
"Ale kdeže. Nemáme to v obľube. Vždy sa niekto za stolom poháda," povedal pobavene a z chladničky vybral vajcia a zeleninu.
"A čo keby sme spravili pre všetkých raňajky a odniesli im to do postele?" Navrhla som a Ulric sa začal smiať ako blázon.
"A nechceš im potom povedať nejaké motivačné citáty do pekného dňa?"
"Naser si," zamrmlala som a vrátila sa späť k svojej práci.
"Myslím, že stačia cereálie. Máš rada cereálie?" Opýtal sa ma.
"Môže byť," povedala som a do väčšej nádoby som nahádzala vrecúška s mätovým čajom, kde bolo cítiť mango. Dala som tam trochu cukru a zaliala vriacou vodou. Ihneď mi do nosa udrela opojná vôňa, z ktorej mi naskočili zimomriavky.
"Hmmm.. pekne to tu vonia," niekto nový vošiel do kuchyne.
"Ahoj Rick," pozdravil ho Ulric a ja som len kývla hlavou, pretože som nevedela kto to je.
"Dobré ránko braček.. kráska," žmurkol na mňa a jemne ma pleskol po zadku. Ihneď som sa otočila a reflexívne mu dala facku po líci.
"Prepáč, ja som.. mrzí ma to," vykoktala som zo seba a on sa prekvapene na mňa pozeral. S Ulricom sa začali smiať ako blázni a potom Rick len jemne pokrútil hlavou a mávol rukou.
"Ahojte," vošiel do kuchyne Emerson a z rúk si dával dole rukavice. Položil ich na ostrovček v strede kuchyne a rozopol si bundu. Všetci sme ho zborovo pozdravili a ja som začala zarábať druhú nádobu.
"Čo to tu tak pekne vonia?" Opýtal sa a ja som sa len odsunula a ukázala na čaj.
"Páni. To som nepil ani nepamätám. Inak chalani, díky za krb," povedal Emerson a Ulric s Rickom sa nechápavo na neho pozreli. Spokojne som si naliala trochu čaju do šálky a oprela sa o linku tak, aby som videla na chalanov.
"Nemáš začo," pousmiala som sa a odchlipla si. Bol naozaj výborný!
"Uhm," prekvapene si odkašľal a radšej zmizol z kuchyne.
"Páči sa," pousmial sa Ulric a do rúk mi podal misku s cereáliami. Spolu s čajom som to položila na ostrovček, na ktorý som vysadla a Ulric spravil to isté. Rick sa aj s kávou postavil oproti nám a doširoka sa usmieval.
"Pekné tetovanie. Koľko to trvalo?" Opýtal sa ma Rick.
"Vieš čo? Približne 5 hodín. Ku koncu som už asi aj plakala," zasmiala som sa a oni spolu so mnou.
"Ja si úprimne nepamätám moje prvé tetovanie. Spal som," povedal Ulric a vyhrnul si kúsok trička. Na rebrách mal nejaké pokreslené línie čiar, ktoré vytvárali obzrázok. Bola to žena, ktorá fajčila cigaretu a dym ju bozkával na čelo.
"Wau," povedala som a pousmiala sa. "Jednoduché a krásne."
"To je. Kreslil to Gregor," pousmial sa Ulric.
"Rád kreslí?"
"Skoro celé jeho telo si nakreslil sám a Zoe to len vytetovala naveky. Je to veľmi šikovné dievča."
"To áno. Je veľmi milá," pousmiala som sa.
"To teda je," zamrmlal Rick do šálky a odpil si.
"Počuj. Nikto z nás nemôže za to že sa správaš ako kokot a preto ťa Zoe odmietla," pobavene povedal Ulric a ja som si dopriala prvé sústo cereálií.
"Snažil som sa byť milý," priznal Rick.
"Capol si ju po zadku?" Opýtala som sa ho a Ulric sa zasmial.
"Skôr než ju pozdravil."
"Tak si sa moc nesnažil," usmiala som sa a Ulric sa opäť zasmial.
"Vy dvaja ste hrozní. Veď som jej kúpil kvety a pozval ju na večeru!" Oboril sa na nás.
"Odtrhol si jej púpavu a objednal pizzu," povedal Ulric a ja som vybuchla do smiechu.
"To je milé!"
"Prestaňte," zamrmlal Rick, no šklbalo mu kútikom úst.
"Naozaj to je milé, veď sa fakt snažil, no neskoro. Na dievča musíš byť milý stále, aby videla, že si ju vážiš. Musíš k nej byť jemný, milý a prítulný. Vieš ako to chodí vo filmoch. Ak povie že jej je zima, tak jej dáš svoju bundu a nepovieš, že aj tebe je zima. Chápeš?" Povedala som a obaja sa krátko zasmiali.
"Takže mám byť gentleman?"
"Jednoduchý gentleman. Opýtaj sa jej, aký mala deň, ako sa mala a zaujímaj sa o ňu. Chápeš?" Povzbudivo som sa usmiala a on prikývol.
"Neskôr jej zavolám," povedal s odvahou v hlase.
"Fajn. Ak budeš potrebovať poradiť, zavolaj do našej poradne," usmial sa Ulric a jednou rukou ma objal okolo ramien.
"Správne," prikývla som a dvere do kuchyne sa znova otvorili. Thor.
"Dobré ránko," usmiala som sa na neho a on na mňa prekvapene pozrel. Len prikývol a podišiel k nádobe s čajom. Nalial si do veľkého pohára a odkráčal preč. Pozrela som sa na chalanov, ktorí sa na mňa nechápavo pozerali.
"Čo?"
"Ty si ho pozdravila?" Opýtal sa ma Rick.
"Áno, je na tom niečo zlého?"
"Neviem. Keď ho pozdravil niekto z nás, ihneď vybuchol. Nemá rád komunikáciu," zamrmlal Ulric posledné slovo a prázdnu misku podal Rickovi, ktorý ju hodil do umývadla.
"Aha.. budem teda ticho," povedala som a dojedla tiež.

Problems With The Mafia (slovak)Where stories live. Discover now