Resumption / Lando Norris

2.

,,Dobre, torta je ready, balóny taktiež." vymenúvavala som a nervózne pobehovala po byte.
,,Lea, je to dokonalé." s kľudom Angličana na mňa hľadela sesternica Gigi, ktorá priletela iba kvôli Melinej oslave. Sedela s pohárom vína a sledovala ma, ako stresujem.
Vedela som, že Mel milovala oslavy a tak muselo byť všetko dokonalé.
,,Dúfam, že sa jej to bude páčiť." šepla som, no to už do dverí vchádzal môj otec s Mel.
Pozapaľovala som sviečky na torte, ktorej ústrednou postavou bol Lando.
Ak by sa dalo, zapálila by som celú tortu.
,,Happy birthday to you." jednohlasne sme spievali a úsmev Mel bol zadosťučinením za všetky tie stresy s prípravou jej osláv.
,,Wau mami, to je tak krásne." hľadela na balóny, tortu a aj na darčeky, ktoré ju čakali na stole.
,,No tak si ich odbaľ." objala som ju a ukázala na veľké škatule.
,,Waaau, ďalší monopost do mojej zbierky." iskry v jej očiach sme mohli počítať. Bola som šťastná, že dokáže byť šťastná. Celý život vyrastá bez otca, s mladou mamou. Ľudia ma varovali, že to na ňu neskôr môže mať zlý dopad, no ja som verila v dobrú budúcnosť.
,,A posledný darček nakoniec." dodal môj otec a vybral tenkú obálku.
,,Otec, dohodli sme sa, že žiadne peniaze." prísne som pozrela. Často sa stávalo, že sa mu moje výchovné metódy nepáčili a tak uplatňoval vlastne zásady.
,,Tentoraz žiadne peniaze." pousmial sa a Mel ho objala.
-Môžeš to otvoriť.
Pomaly otvárala obálku a vybrala tri lístky.
Na prvý pohľad som nedokázala určiť čo to je, no keď sa bytom rozoznel jej krik, všetko mi bolo jasné.
Moja šesťročná nočná mora je späť.
Musela som si sadnúť. Gigi určite videla, že niečo nie je v poriadku a tak mi do pohára doliala ešte viac vína. Čakala som skôr vodu, no nenamietala som.
,,My pôjdeme na naozajstné preteky?" nechápavo krútila Mel hlavou. V jej očiach boli slzy a myslím, že tento darček predčil všetky darčeky, ktoré kedy dostala.
,,Tak, nakrájame tortu?" prehovorila Gigic, pretože ja som nedokázala vnímať, potrebovala som zistiť o čo ide.
,,Otec, nachvíľu." ukázala som na izbu Mel. Toto soľ si potrebovala vydiskutovať.
,,Ako si prišiel na tento darček?" takmer som kričala.
-Aj ty si vo svojich šiestich rokoch išla prvýkrát na preteky.
,,A to je ten problém. Mel je moja dcéra, ona nie je ja." argumentovala som.
-Chcel som jej urobiť radosť.
-To sa ti podarilo.
Iróniu a hnev v mojom hlase som nevedela kontrolovať.
,,Lea, nerozumiem, čo máš proti F1, nikdy si mi to nevysvetlila, len si zo dňa na deň začala celý svet motošportu neznášať. Dokým nedostanem rozumné vysvetlenie, nemusíme sa spolu ani baviť." buchol dverami a vrátil sa k Mel, ktorá mu dookola opakovala, ako sú toto jej najlepšie narodeniny.
Slzy mi stekali po tvári.
Môj otec miloval F1, miloval prácu s monopostami. A ja som zničila všetko, čo tak dlho budoval. Teraz otročí v úbohom autoservise za pár drobných.
,,Mami, prečo neoslavuješ?" vo dverách sa objavila kučeravá hlava, ktorá sa tak nápadne podobala naňho.
,,Už idem, daj mi chvíľu." usmiala som sa a poutierala slzy. Teraz nebol vhodný čas na sebaľútosť.
,,Mami, však pôjdeš do Monaka s nami, máme tri lístky." usmievala sa, no ja som jej naozaj nemohla sľúbiť niečo, čo nesplním.
,,Mel, určite to nejako vyriešime, teraz si dajme tortu a potom nás čaká kino." pohladila som ju po vlasoch.

,,Čo chceš urobiť?" sedeli sme spolu s Gigi na terase nášho bytu. Otec uspával Mel, bola plná dojmov z celého dňa a tak nedokázala zaspať.
Pokrútila som hlavou.
-Neviem, Gigi. Nemôžem tam ísť. V žiadnom prípade.
,,Veď to je len vstupenka na sedenie, nie je to ani paddock, tam naozaj nemáš šancu stretnúť sa s ním. S nimi." opravila sa. Bola jediná, ktorá vedela o tom celom, čo sa udialo v mojej minulosti. V minulosti, ktorá tak veľmi zasahovala do prítomnosti.
,,A čo keby si tam išla ty?" pozrela som na ňu a pohár plný vína jej takmer vypadol z rúk.
,,Zbláznila si sa?" jej pohľad predpokladal blížiacu sa mŕtvicu.
-Spala som s polovicou paddocku, som rada, že táto éra môjho života skončila.
,,Gigi, viem že matematika ti nikdy nešla, no nebola to polovica, boli to konkrétne dvaja jazdci." usmiala som sa.
-Nepôjdem tam a bodka.

Nemohla tam ísť len s mojim otcom. Náhodou by ju spoznal, náhodou by sa na mňa pýtal. Bolo to príliš nebezpečné pustiť na pretek dvoch fanatikov F1.
A tak chtiac-nechtiac pre vlastné dobro a pre dobro vlastnej dcéry, čakal ma najhorší výlet, aký som v živote absolvovala.

- máj -
,,Mami, to bude úžasné!" nedočkavo nadskakovala a mala som pocit, že čochvíľa od nadšenia vybuchne.
-Mel, zlatko, viem že sa veľmi tešíš, ale ešte jedna nepríjemná povinnosť. Česanie." ukázala som na sponky a hrebeň.
Neverila som vlastným očiam, no sadla si a bez jediného slova som jej prvýkrát v živote mohla urobiť účeš.
,,Ty sa musíš veľmi tešiť." dodala som.
,,Monopost mám, tričko F1 mám." prehrabovala Mel kufor so všetkými "dôležitými" vecami.
Kontrolovala ho snáď už stokrát, obávala sa, aby nič nezabudla.
,,Zlatko, myslím, že máme všetko." upokojila som ju a kufre vzala dole, kde nás už čakal taxík.
Taktiež by som teraz potrebovala niekoho kto by ma upokojil a povedal mi, že toto všetko rýchlo prejde a v Monaku budeme naozaj sedieť iba na tribúnach.
,,A dedko?" vystrašene na mňa pozrela Mel, pokým som ja zadávala adresu letiska.
,,Ten nás už čaká na letisku." povzdychla som a oblial ma pocit ťažoby.
Takej, ako keď sa vraciate na miesto činu. A ste vrah. Tak nejak som si to predstavovala. Keď som pred šiestimi rokmi odišla bez vysvetlenia, bez rozlúčky, prisahala som, že sa budem vyhýbať všetkým možným miestam, kde ich budem môcť stretnúť. Najmä jeho. A teraz to mám namierené presne do jamy levovej.

,,Ste pripravené?" na letisku nás objal otec, ktorý sa už k incidentu z Melinej oslavy nevracal. Vyzeralo to, akoby sa ani nestal. Vedela som však, že mu dlžím ospravedlnenie. Nemyslel to zle. Nikdy nič nemyslel zle, to len ja som bola čierna ovca rodiny, ktorá mu neustále komplikovala život.
,,Mám všetko, a dokonca som jedno tričko vyrobila aj tebe." z batohu vybrala biele tričko, na ktoré nakreslila všetkých jazdcov F1.
,,Meli, to je teda nádherné, naozaj." usmial sa a na jeho tvári som videla, že je úprimne dojatý.
,,Ohlasujú náš gate." prerušila som ich, na citové výlevy som momentálne nemala kapacitu.
Blížila sa hrôza a ja som sa jej snažila úboho predísť.

Ahojte,
ďalšia časť, kde sme našu hlavnú hrdinku chtiac-nechtiac vtiahli do jej nočných môr.
Ďakujem veľmi pekne D14nna za komentár k minulej časti ♥️

Dúfam, že vás aj tento príbeh osloví.
S pozdravom,
N.