,,Prečo si prišla. Prečo si sa mi celé tie roky neozvala?" prehovoril ticho. -Myslel som... ,,Charli, nebola to tvoja chyba, bola to moja chyba. A Landova." cítila som, ako sa pod spomienkou jeho mena napli svaly na jeho tele. ,,Vždy za všetko vo vašom vzťahu mohol on. Ale my dvaja sme rozdielny, Lea. Mohlo nám byť spolu dobre. Ty vieš, že by som sa nikdy neznížil k tomu, čo urobil on." odtiahol sa odomňa a cítila som výčitku. -Charli, nemohla som ostať. ,,Prečo Lea? Celých šesť rokov som uvažoval, čo som urobil zle." postavil sa a odkráčal k moru. Malo zmysel mu to vôbec vysvetľovať, keď o pár hodín opäť odídem? Dlžila som mu to. Chcel vždy to najlepšie. Pre mňa. Pre nás. Narozdiel od Landa. Pomaly som k nemu podišla, zozadu ho objala a hlavu oprela o jeho chrbát. ,,Vieš, Charli, hoci sme spolu boli naozaj veľmi krátko, boli to najkrajšie mesiace môjho života. Ešte nikdy som od žiadneho muža nedostala tak veľa čistej lásky. Bol a stále určite si skvelý partner, Charli. Ja, nemohla som ti ublížiť." otočil sa ku mne. -Ale ty si mi ublížila. ,,Charli, mala som dôvod. A ver, že môj odchod bol nič oproti tomu, čo nesledovalo." snažila som sa ukončiť tento rozhovor v čo najlepšej atmosfére. -Tak mi už povedz ten dôvod. Hľadel na mňa, v jeho očiach sa trblietali slzy. ,,Bola som tehotná." pohľad som sklopila do zeme. ,,Prosím?" neveriacko takmer vykríkol. ,,Počuješ dobre. Narodila sa mi dcéra Mel. Má šesť rokov." vyslovenie tejto pravdy ma stálo veľa síl. -Je to..? ,,Je to Landova dcéra." kývla som na znak súhlasu. -Ale veď on nikomu nič nepovedal, ten zmrd ju celý čas ani nenavštívil? -Nevie o nej. ,,Lea, ty si mu zatajila že má dcéru? Vieš, že som nikdy nestál na jeho strane, ale prečo si na to zostala sama?" nechápal a snažil sa spojiť si súvislosti. -Podviedol ma, deti nikdy nechcel, čo myslíš, že by urobil? -Prečo si to nepovedala mne, postaral by som sa o vás. ,,Zničil by si si život, ak by sa to prevalilo. Chodili sme spolu krátko, nikto o nás ešte nevedel. A vôbec, myslíš, že by ťa nechal vychovávať jeho vlastné dieťa?" slzy mi stekali po tvári a vedela som, že za toto raz zhorím v pekle. Sklopil pohľad a pobral sa naspäť k deke. ,,Charli, povedz niečo." povedala som, no on len vzal deku a bez slova odišiel. Vedela som, že nemá zmysel utekať za ním. Bolo lepšie ukončiť to takto. Pre mňa, pre nás.
Na izbu som prišla neskoro v noci a bola som naozaj rada, že tu Mel nie je. Plač, ktorý zadúšal moje hrdlo bol silný, toľko emócii, koľko sa skrývalo v šiestich rokoch trápenia sa muselo niekde prejaviť. Človek občas v mladosti koná hlúpo a nerozvážne, no dnes, keď som Charlesovi vysvetľovala dôvody môjho odchodu pochopila som, že som urobila to najlepšie, čo som urobiť mohla. Pocity minulosti sa vracali. Vzťah s Landom bol výnimočný, naozaj som ho milovala. Dokonca som ho milovala aj potom čo urobil. No zľakol sa a vtedy prišiel Charles a liečil to, čo Lando zničil.
Z myšlienok ma vytrhla prichádzajúca správa. ,,Chcem sa s ňou stretnúť." stálo v nej. -To nie je dobrý nápad, Charles. ,,Lea, prosím ťa o to." cítila som naliehanie, no vedela som, že je za tým čistý záujem, presne taký, aký vždy Charles mal. -Zajtra po pretekoch. U vás v paddocku.
V noci som nemohla zaspať. Neustála som si prehrávala udalosti posledných dní, do toho mi prišlo snáď 20 správ od otca či som v pohode a s kým som bola v Monaku. Cítila som sa ako nesvojprávne decko a túžobne očakávala koniec zajtrajšieho dňa. Vedela som, že odchodom z Monaka sa však toto celé neskončí. Nie po tom, čo sa tu odohralo.
,,Mami, dnes sú hlavné preteky." opäť Mel netrpezlivo behala po izbe pokým som sa pripravovala na tento náročný deň. ,,Usmej sa." povedala Mel a odfotila ma v zrkadle práve vo chvíli, keď som na svojom výzore robila posledné úpravy.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
,,Mel, ten telefón si poprosím, odchádzame." zavelila som a prešla dole na recepciu, kde nás už čakal otec. ,,Čo ten včerajšok?" vyzvedal. ,,Nerozumiem." odvetila som a na očiach mi pristáli čierne slnečné okuliare. -Bola si s Landom? ,,Nie." jednoducho som odsekla a dala najavo, že o tomto sa s ním nemienim baviť. -Dnes beriem Mel do Ferrari. ,,Prosím?" pozrel na mňa, akoby som mu práve povedala, že vyhral milión. -Počuješ správne. ,,Takže si včera bola s ním?" zámeno na konci vety zvýraznil. Zostala som ticho.
Vošli sme do paddocku klasicky takmer po jednom - pútať čo najmenšiu pozornosť bol môj zámer. Naše kroky viedli do Ferrari budovy. Chvíľu som sa tam cítila cudzo a malá Mel sa neustále vypytovala, kedy pôjdeme do McLarenu a prečo sme dnes tu. Ferrari jej zjavne neprirástlo k srdcu tak ako mne pred šiestimi rokmi. ,,Mel, dnes si pozrieme preteky odtiaľto, po pretekoch môžeš ísť za dedem. Chcem ťa s niekým zoznámiť." zašepkala som, keď redaktor ohlásil začiatok preteku. Nevyzerala veľmi nadšene, no bola v paddocku a viac jej netrebalo. ,,Hneváš sa na Landa?" pozrela na mňa pred koncom preteku. -Ako ti to napadlo? ,,Prečo nemohol spať u nás?" opäť začínala včerajšiu debatu. ,,Mel, zlato, včera sme si to vysvetlili." dodala som, no v tom preletel cieľovou rovinkou Lando a za ním v tesnom závese Charles. Trojicu uzatváral RedBull. Mel s jasotom stála na tribúne a ja som z diaľky sledovala muža, ktorý pre mňa urobil tak veľa. O pár metrov ďalej stál muž, ktorý mi naopak veľa vzal, no aj veľa dal. A moje srdce prechádzalo dilemou, ktorú opäť chcelo vyriešiť odchodom.
O pár minút sme zišli z balkóna a vošli do garáže. ,,Lea?" hlas Frederica by som poznala na kilometre. ,,Ahoj." dodala som a on ma uväznil v obrovskom objatí. ,,Preboha, ja som si myslel." slzy mu zaliali oči, šesť rokov bola naozaj dlhá doba. ,,Frederic, aj ty si mi chýbal." usmiala som sa, vedela som, že často neprejavuje emócie, no tentokrát urobil výnimku. ,,Toto je Mel." povedala som a ona mu podala ruku. -Teší ma. ,,Je to moja dcéra." dopovedala som a mala pocit, že Frederic čochvíľa zinfarktuje. -Tak toto je naozaj... prekvapenie. ,,Prišli sme za Charlim, ale rada som ťa videla." nechcela som, aby sme v paddocku pred všetkými a hlavne pred Mel riešili tieto drobnosti minulosti. ,,Lea, prosím, zastav sa dnes na afterke." prosebne na mňa pozrel. Ach, aká hlúpa som len bola. ,,Mami, čo je to afterka?" Mel mala uši všade. -Je to niečo ako párty. Charles skončil na výbornom mieste, tak to chcú osláviť. ,,Ty poznáš Charlesa?" zastavila. ,,Vieš ako som ti spomínala, že poznám trochu Landa?" prikývla. -Tak trochu poznám aj Charlesa. Neveriacky na mňa hľadela. ,,Mami, veď tu sú tvoji kamaráti, prečo si teda nikdy nechcela pozerať F1?" odpoveď by som hľadala naozaj dlho, pokým by sa za nami neozval známy hlas. ,,Som rád, že ste prišli." usmiaty Charles prišiel k Mel a podal jej ruku. ,,Som Charles Leclerc." čupol si k nej. Videla som, že bola očarená. Do rúk jej vložil miniatúru prilby aj s jeho podpisom. Mel bola bez slov. ,,Ste naozaj pekný." usmiala sa a podobnú reakciu som naozaj nečakala a myslím, že sám Charles zostal prekvapený taktiež. ,,Aj ty si veľmi pekná. Po mamine." pozrel na mňa a ja som sa nezmohla na viac ako červeň v líciach. ,,Dúfam, že vás dnes uvidím na afterke." postavil sa a opäť jeho oči našli moje. -Myslím, že Mel je na afterky ešte primalá. ,,Mel, povedz, kedy sa najbližšie bude podľa teba opakovať afterka Ferrari?" položil jej otázku. Nechápala som, kam tým mieri, no Mel to vedela presne. ,,Pri aktuálnych problémoch s autom tak skoro možno nie." pozrela na mňa a ja som nechápala, kde sa v šesťročnej hlave toto všetko berie. Boli spolu chutní. -Dobre, presvedčili ste ma.
Ahojte, nová časť, tentokrát viac s Charlim, dúfam, že aj jeho máte radi. Tak, ste zatiaľ tím Lando alebo Charli?
Opäť raz ďakujem najmä sofisa345za každý jeden komentár, žeriem ťa dievča 🩷 ale taktiež všetkým, ktorí ma vždy pár slovami podporia, vážim si to.
