Resumption / Lando Norris

7.

,,Občas sa stáva, že majú ľudia zlé sny, skús zaspať, uvidíš, bude to lepšie." sedela som pri posteli malej Mel a snažila sa jej vysvetliť, prečo sa ľudom snívajú zlé sny.
,,Mami?" už som mala pocit že spí, no naozaj to bol iba pocit.
-Áno?
,,Lando tu ostane aj cez noc?" prekvapila ma otázkou.
-Určite nie, nemal by kde spať.
,,Veď predsa je tu ešte gauč a veľká posteľ." pozerala na mňa.
-Mel, Landa zajtra čaká naozaj náročný deň, už bol na odchode.

Vyšla som z izby a Lando stále stál na balkóne. Fajčil už asi štvrtú cigaretu a vyzeral, že sa nechystá odísť.
-Odkedy fajčíš?
-Odkedy si odišla.
Pristúpila som k nemu a natiahla k cigarete ruku.
Cigaretu mi priložil k ústam a ja som si z nej potiahla.
Obaja sme hľadeli na nočné Monako, no nebolo to trápne ticho.
,,Mal by si ísť." dodala som.
,,Vyháňaš ma?" pozrel do mojich očí.
-To, čo sa tu dnes udialo, neber to ako nejakú šancu alebo nádej na lepšie zajtrajšky.
Pokýval na znak súhlasu.
,,Vedel som, že sa za tých šesť rokov muselo niečo zmeniť, ale toto je naozaj veľká zmena." povedal a vošiel dovnútra hotelovej izby.
-Čo tým myslíš?

Zastavil a vyzeral, že uvažuje. Podišiel ku mne a medzi nami nebol už takmer žiadny priestor.
Moju tvár chytil do jeho rúk a zašepkal: Myslel som si, že som zabudol ľúbiť. No či sa ti to bude páčiť alebo nie, milujem ťa viac ako pred šiestimi rokmi, Lea.

A ak by som mala povedať, kedy nastal koniec sveta, tak jednoznačne týmto momentom.
V živote som čakala všetko, no toto ani v najdivokejších snoch.
,,Lea?"otcov hlas prichádzal od dverí a úplne ma vytrhol z myšlienok. Cítila som sa ako malá pubertiačka, ktorú prichytili s novým frajerom. Lando sa včas odtiahol do bezpečnej vzdialenosti, no dotyk jeho rúk som stále cítila.
,,Čo tu robí on?" pozeral na nás a nechápal, čo sa to deje.
-Lando je na odchode.
,,To dúfam." prísne dodal a pootvoril mu dvere.
Zastal medzi nimi, akoby chcel niečo povedať, no vedel, že by to nezmenilo situáciu.
A tak odišiel a mne zostali iba výčitky a jeho slová.
,,Čo sa to práve stalo?!" kričalo moje svedomie.
,,Lea, počúvaš ma?" úpenlivo na mňa hľadel otec. Vyzeral zmätene.
,,Úprimne? Nepočúvam, idem si ľahnúť." dodala som a mala po krk tohto dňa. Stalo sa v ňom tak veľa, akoby mal minimálne sto hodín.
,,Lea, čo tu robil on?" nedal mi pokoj aj keď za toto všetko mohol on.
-Išiel s nami po večeri, čítal Mel rozprávku.
-Prosím?
,,Otec, Mel je z neho nadšená, jej obľúbený jazdec jej číta knihu, venuje jej čas. Je to smiešne, ťahá ju za nos, v skutočnosti mu nejde o ňu ale o mňa. Vedela som, prečo tu nemáme ísť, ale ty si vždy ideš vlastnú verziu. Som zvedavá ako budeš Mel vysvetľovať, že už o ňu mimo Monaka ani nezakopne." mala som dosť celého tohto divadla.
Zaprisahala som sa, že vydržím tieto posledné dva dni a už nikdy sa nedám mojim otcom prehovoriť na rovnaké šialenstvo.

Ďalší deň Mel už od šiestej rána pobehovala po apartmáne. Bola nadšená z blížiacej sa kvalifikácie. Vyrábala transparenty, tričká a nedočkavo sa ma neustále vypytovala, kedy už začne kvalifikácia.
,,Mami, pôjdeš dnes s nami do paddocku?" sústredila sa, aby boli čiary čo najviac rovné.

Bola takmer jedna hodina ráno, nedokázala som zaspať. Uvažovala som, čo mi Lando povedal. Čo urobil. A hoci som si to nechcela priznať, naozaj mi chýbal. Alebo mi chýbala tá predstava nás dvoch spred šiestich rokov.
Už som takmer spala, keď mi prišla  správa. Čakala som, že mi píše otec, pretože sme sa nerozlúčili v najlepšom.
,,Uvidím ťa zajtra v paddocku?" Landove číslo sa za tie roky nezmenilo, odkiaľ mal však moje číslo, to som naozaj nevedela.
Správu som nechala prečítanú, nechcela som sa s ním rozprávať.
Otváral staré rany, cez ktoré som sa tak dlho dostávala.

,,Pôjdem." odpovedala som a Mel takmer odpadla. Usmievala sa a len letmo prehodila: Vedela som, že to kvôli Landovi urobíš.
,,Mel," zastavila som ju.
-Vieš, že všetko čo robím, robím preto, lebo ťa naozaj veľmi ľúbim. Takže aj do paddocku idem iba kvôli tebe.

Šibalsky sa usmiala, myslím, že mi to neverila.
Neviem, čo to do mňa vošlo, no mala som pocit, akoby ma niečo na sobotnú kvalifikáciu ťahalo.

Vonku bolo horúco a všade bolo množstvo fanúšikov. Papparazzi obklopovali paddock a ja som sa modlila k všetkým svätým, aby si ma ani jeden z nich nepamätal. Pred šiestimi rokmi som bola kauza.
Internet zdobili titulky ako Landovi utiekla láska alebo kde sa podelo naše spoločné šťastie.
Mel som pevne držala za ruku a môj otec išiel dopredu. Nechcela som, aby si nás troch akýmkoľvek spôsobom spojili.
Mel, hoci nerozumela tomu čo robíme, poslušne kráčala paddockom.
V ruke držala tričká a transparenty.
V McLarene sme sa privítali so Zakom a Mel s mojim otcom ostali sledovať prípravu na kvalifikáciu.
Cítila som sa tu, akoby som z paddocku nikdy neodišla. Presne som vedela kde sú jazdecké šatne, kde sme sa spolu zašívali po nevydarených pretekoch, kde sme sa spolu milovali...

Nespočetné množstvo spomienok pôsobilo na moju dušu ako nôž. Bolela ma predstava toho všetkého.
Vyšla som z budovy McLarenu a hoci bolo vonku asi tridsať stupňov, mala som pocit, že sa môžem konečne nadýchnuť.
So sklonenou hlavou som sústredene kráčala k východu z paddocku. Nemohla som tu byť ani o minútu dlhšie. Bolo toho na mňa príliš veľa.
,,Lea?" započula som moje meno, no v záplave ľudí som si nebola istá tým, či to bolo mierené na mňa.
,,Lea, si to ty?" mužská ruka sa dotkla môjho ramena a presne som vedela, komu patrí.
,,Charles!" so slzami v očiach som sa mu hodila okolo krku, takmer som nedýchala.
,,Mne sa snáď sníva." obzeral si ma a z jeho očí tiekli slané potôčiky.
-Nesníva.
,,Čo tu robíš?" nechápavo si ma stále premeriaval, nevedel uveriť faktu, že som naozaj tu. Po tak dlhom čase.
-Nejak som sa tu ocitla.
,,Neviem, čo mám povedať." nestihol dohovoriť, pretože nás obklopil dav fanúšikov.
Do ruky som mu vtisla vizitku s mojimi údajmi, potrebovala som ho ešte stretnúť.
Vďačne sa na mňa usmial.
Charles bol ten najláskavejší človek, akého som kedy poznala. Hoci som sa mu šesť rokov neozvala mala som pocit, akoby sme sa nevideli chvíľu.

Kvalifikácia prebehla podľa očakávaní McLarenu, Lando získal pole position, za ním viedol tesne Max a Charles. Bolo zaujímavé vidieť po toľkých rokoch dominancie Redbullu McLaren na čele. Hoci som na F1 zanevrela, Mel mi hlásila každý nový výsledok.

Môj otec išiel spolu s Mel loviť fotky jazdcov a mojim zámerom bolo čo najskôr z paddocku zmiznúť.
Na hoteli som si napustila vaňu a dúfala v pokojný večer.
,,Čo tak naše miesto dnes večer?" pousmiala som sa. Na niektoré veci sa nezabúda a niektoré veci sa ani po rokoch nezmenia.
,,Budem tam." odpísala som a obratom poslala správu otcovi, že dnes si môže užiť večer so svojou vnučkou.
,,Kam ideš?" obratom sa informoval.
,,A ja som si myslela, že som už plnoletá." ironicky som odpovedala na jeho stručnú otázku. Posledné čo som chcela bolo, aby sa vypytoval.

Kráčala som nočným Monakom. Vyslovene som ho žiadala, aby po mňa žiadneho šoféra neposielal no aj tak nepočúvol a pred hotelom som musela jedného odmietnuť.
,,Nezmenil si sa." s úsmevom som prehodila, keď som ho uvidela sediaceho na našej obľúbenej pláži. V Monaku ich veľa nebolo, no táto naozaj stála za to.
Otočil sa a so širokým úsmevom si ma prehliadol.
,,Neviem, či je stále obľúbená." podal mi kávu, ktorú sme zvykli piť každé jedno ráno. Kokosové latte.
-Niektoré veci sa nemenia.
Kávu som vzala do ruky a naše brušká prstov sa jemne dotkli.
Pomaly som si k nemu sadla a pozerala na more. Boli sme ticho, no medzi nami bolo toľko nevypovedaného.
Sedeli sme a v jeden moment sa naše pohľady stretli. Energia medzi nami, akoby sa nikdy nevytratila.
Boli sme iba kúsok od bozku.
,,Čo to robíme?" zašepkala som.
,,To, čo sme nedokončili pred šiestimi rokmi." šepol a milimetrovú medzeru medzi nami vyplnil perami. Bol to intenzívny bozk.
Bolo v ňom všetko, čo mi celých šesť rokov chýbalo. Všetko, čo som hľadala v niekom inom.

Dobrý večer.
Táto časť sa mi písala naozaj ťažko, dúfam, že sa vám bude páčiť.
Píšem teraz dosť vecí do školy a tak sa mi ťažšie píšu príbehy, preto ospravedlňte aj moje sporadické pridávanie častí.

Ďakujem vám, že aj napriek tomu, že som menej aktívna, stali mi píšete komentáre a podporujete ma. ♥️

Tak, prekvapil vás zvrat v príbehu alebo ide len o nevinne kamarátstvo?

S pozdravom,
N.