Resumption / Lando Norris

3.

V skorých ranných hodinách sme prileteli do Nice. Toto letisko mi bolo dobre známe, neraz som z neho odlietala.
,,Otec, už nám prezradíš kde budeme bývať?" pozrela som naňho, od rána sa tváril tajomne.
Mel sa to páčilo, mne však nebolo všetko jedno. Potrebovala som sa uistiť, že tento výlet bude naozaj len o pretekovom víkende.

,,Tak poďte, vonku nás čaká taxi." usmial sa a naše kufre ťahal smerom k východom z letiska.
Mel ho šťastne nasledovala a do toho tipovala, kto asi vyhrá monackú grandprix.
,,Otec, povedz mi, že na nás nečaká ten McLaren." zastavila som a nemienila sa pohnúť ďalej.
,,Presne tak a to je len prvé prekvapenie." usmieval sa, akoby to bol najlepší nápad, aký ho kedy napadol.
,,Otec." zastavila som ho.
-Bavili sme sa len o lístkoch na monackú grandprix, čo tu robí McLaren šofér?!
,,Lea, chcel som, aby mala Mel z F1 rovnaký zážitok ako ty, nemohol som ju zobrať obyčajným taxíkom do tak neobyčajného mesta." obhajoval sa. Vedela som, že niekde v hĺbke mu chýba práca pre McLaren, no takéto šoky neboli na mieste.
Na hádky teraz naozaj nebol čas. Chcela som, aby mala Mel z tohto výletu len príjemné spomienky a hádka s mojim otcom je všetko, len nie príjemný zážitok.
Ticho som ho teda nasledovala a verila, že toto je naozaj jediný krát za tento víkend a snáď už aj za môj život, kedy uvidím McLaren.
Našťastie, šofér sa za tých pár rokov zmenil.

Ticho som nastúpila a pred očami mala iba tmu. Za oknami sa míňalo more a krásy prírody, ktoré boli pre azúrové pobrežie tak typické.
Túto cestu som dôverne poznala, neraz sme ňou išli. A taktiež som poznala hotel, pred ktorým sme zastavili.
Bývali v ňom všetci z McLarenu, vrátane jazdcov. Hoci počas rokov zmenil majiteľov, stále to bolo to isté miesto.
Pozrela som na otca pohľadom, či toto naozaj myslí vážne.
Ten len prikývol. Neviem, či bola toto pomsta za všetky tie roky, ktoré musel stráviť starostlivosťou o mňa a o Mel, no toto som si naozaj nezaslúžila. Neraz som mu prízvukovala že F1 a celý svet motošportu je pre mňa tabu. Tak isto ako muži.

Neprítomne som vystúpila, no Mel radostne vykrikovala, ako nám začína dovolenka.
,,Mami, ty sa netešíš?" chytila ma za ruku, keď sme kráčali na recepciu.
-Samozrejme že sa teším, Mel.
-Neusmievaš sa.
-Asi som len unavená, zlatko.
Neisto na mňa pozrela a neustále držala moju ruku.

,,Tak, baby, toto je karta od vašej izby a ja budem o poschodie vyššie." podal nám kartu, keď dokončil check in.
,,Dede, ale ja chcem byť na izbe s tebou." smutne pozrela na môjho otca a jej reakcia ma úprimne zamrzela. Vedela som však, že môj otec jej vie dať naozaj lepší zážitok z tohto víkendu ako ja.
,,Tak si vymeníme izby." povedala som akoby nič a podala otcovi moju kartu. Nechcela som v Mel vzbudzovať výčitky, proste som chcela, aby tento víkend konečne prešiel.
-Mami, nebudeš smutná?
,,Určite nie, dokonca si myslím, že na hornom poschodí je aj vírivka, takže ja budem mať o program postarané." pohladila som ju a vybrala sa k číslu izby, ktoré viselo na karte.
Zamyslene som kráčala chodbou, až kým ma z myšlienok nevyrušil šialený ženský smiech nasledovaný známym hlasom.
Tak známym, že v tomto momente by sa mi krvi nedorezali.
,,Musíme byť tichšie." dodal a ich kroky sa blížili ku mne.
Postavila som sa takmer úplne k stene, dúfala som, že splyniem.
Rýchlym krokom prešli okolo mňa. Ona si ma nevšimla, no on pohľadom zablúdil k tomu môjmu. Akoby neveril vlastným očiam, opäť sa za mnou obzrel, no to som už kráčala dlhou chodbou na druhú stranu.
V mojej izbe som sa zviezla na zem a zhlboka dýchala. Mala som pocit, akoby som zabehla maratón. Nedokázala som sa nadýchnuť, vedela som, že tento hotel, tento celý výlet bol najhorší nápad. No už sa nedalo nič robiť.

-Lando
,,Musíme byť tichšie." dodal som, keď som ťahal Carlosovu priateľku hotelom. Trochu to neodhadla s alkoholom a uprostred bieleho dňa sa vrútila do môjho apartmánu.
Musel som ju dostať na najvyššie poschodie hotela, no keďže trpela klaustrofóbiou, výťah nebol najlepší nápad.

Kráčali sme dlhou chodbou a za rohom som zahliadol postavu opierajúcu sa o stenu. Mal som pocit, akoby som tú ženu poznal. Až príliš dobre.
Opäť som sa otočil, no zachytil som už len kráčajúcu postavu.
Veľmi mi pripomínala Leu, no vedel som, že je to opäť výplod mojej hlavy, ktorý sa mi tak často dial.
Odkedy odišla, videl som ju v každej osobe, v každej jednej žene.
Všetky vzťahy, ktoré som začal a ktoré by mohli mať budúcnosť, skončili tým, že som v každej žene hľadal niečo, čo mala iba ona.
Môj silný vnútorný pocit chcel utekať za neznámou, no Carlosova priateľka bola tak hlučná, že som ju musel čo najskôr odovzdať Carlosovi.

,,Preboha?" pozeral na nás medzi dverami a Rebeccu vtiahol dovnútra.
,,Dobre, musím ísť." dodal som pripravený na odchod, no Carlos ma zastavil.
,,Kamže sa ponáhľaš? A kde sa takto opila?" kládol mi otázky, akoby som ja mohol za to, v akom stave som našiel jeho priateľku.
,,Čo keby si sa opýtal jej, musím ísť." potľapkal som ho po pleci a utekal o poschodie nižšie. Veril som, že neznámu ešte zastihnem, minimálne ju stretnem.
Samozrejme som bol naivný a v záplave hotelových dverí bolo naozaj náročné nájsť niekoho neznámeho.

,,Vedeli by ste mi overiť, či sa tu ubytovala slečna menom Lea Fresco?" usmial som sa na recepčnú, ktorá mi nedokázala odolať odkedy som prekročil brány tohto hotela. Teraz nastal čas využiť to.
,,Bohužiaľ, nemôžem poskytovať údaje o hosťoch." pozrela na mňa, no ja som sa nemienil vzdať.
Pocit, ktorý som mal bol silnejší, ako hocikedy predtým.
,,Samozrejme to nebude zadarmo." dodal som a podal jej moju vizitku.
,,Skúste mi to preveriť a myslím, že by sme sa v nedeľu vedeli stretnúť vo VIP loungi na pretekoch." vedel som, že VIP paddock pass zafunguje.
Prikývla a v tichosti si vzala moju vizitku.
Bol som šialený? Bol. Ale žil som s podobným pocitom, odkedy zo dňa na deň zmizla. Prepadla sa pod čiernu zem a nikto o nej absolútne nič nevedel.
Spolu s ňou odišiel aj jej otec. Najlepší mechanik v McLarene.
Všetkých nás šokoval ich náhly odchod, no Lea mi momentom jej odchodu postavila pred očami obrovskú stenu.
Stenu, cez ktorú sa už pár rokov nedokážem pozrieť lebo v každej osobe vidím len ju.

Ahojte,
V prvom rade veľké ospravedlnenie, že časť nevyšla tak dlho. Mrzí ma to, mám teraz ťažké rodinné obdobie. Budem sa snažiť zlepšiť to.

Ďalší point, ďakujem vám baby za komentáre pri druhej časti. Ani neviete, ako veľmi šťastnou ma tieto vaše postrehy hrejú pri ♥️

Dúfam, že sa vám táto časť páčila a budem sa tešiť na vaše komentáre.

S pozdravom,
N.