Resumption / Lando Norris

10.

-To nemyslíš vážne, ty si mi to tajila celých šesť rokov?
Prikývla som.
,,Lea, ako si mohla?" odstúpil odomňa.
-Rovnako ako si ty mohol. S ňou.
,,Lea, tvrdila si, že deti nemôžeš mať! Dal by som si pozor!" takmer kričal.
,,Samozrejme, bola som dobrá iba na sex a na nezáväzný vzťah, presne preto som ti o Mel nepovedala." výčitky sa zo mňa hrnuli. Boli to slová, ktoré som mu chcela vykričať celý život.
,,Aký nezáväzný vzťah? Vždy som s tebou všetko myslel vážne. Boli sme mladí, no nič sa nemení na tom, že som s tebou vždy chcel budúcnosť. No neviem, či to všetko nebolo z tvojej strany iba klamstvo." farba jeho očí sa zmenila na úplne tmavú.
-Nerozumiem.
,,To, že nemôžeš mať dieťa.
-Nikdy som ti neklamala. Naozaj som nemohla mať dieťa, veď som ti vravela, že to tak bolo už pri mojej mame. Keď sa to dozvedel môj doktor, takmer to vyhlásil za zázrak. Myslíš, že som si dobrovoľne vybrala materstvo vo veku, kedy moji rovesníci žili najlepší život?!

Sadla som si na studenú zem terasy, hlas sa mi triasol. Vždy som sa dokázala hádať aj celé hodiny, no táto téma ma úplne zmohla.
Len stál a hľadel na mňa.
,,Prišiel som o šesť rokov so svojou dcérou." šepol a jeho oči opustili slzy. Ani v najdivokejších snoch som si nemyslela, že by to mohlo niekoho ako Landa mrzieť.
-Ona vie?
-Samozrejme, že nevie. Nechcem aby sa to niekedy vôbec dozvedela.
,,Lea, prečo si jej o mne nikdy nepovedala?" vo vnútri som cítila pocit zlyhania.
-Čo som jej mala povedať? Že jej otca zložil náš rozchod, ten sa z toľkého smútku vyspal s jej mamy kamarátkou a ju musel následne zo všetkého vysekať Charles?
Stíchol, všetko to bola pravda, ktorú si nikdy nepriznal.
,,Lea, miloval som ťa vždy a za každých okolností. Keď som ti počas nášho chodenia povedal, že sa raz staneš mojou manželkou, myslel som to vážne. Život sa však mení a ľudia robia chyby. Viem, bolo to úbohé, že som vtedy riešil svoj smútok tak ako som riešil, no nezaslúžil som si, aby si mi tajila naše dieťa. " usadil sa ku mne a hlavu si zložil do rúk.
,,Vôbec si sa nezmenil, vždy išlo len a len o teba." postavila som sa.
,,Lea, počkaj." chytil ma za ruku a zastavil.
,,Dovoľ mi napraviť to, čo sa stalo." teplo z jeho rúk sálalo všade navôkol. Dialo sa mi to pri ňom často, vždy som pri ňom cítila hrejivý pocit.
Ironicky som sa zasmiala.
,,Láska sa nedá vynútiť. Z mojej strany určite nie a Mel ťa miluje už len preto, že si jazdec F1 a nikdy nič iné pre ňu nebudeš. Neželám si, aby sa niekedy dozvedela to, že si jej otcom. Celých šesť rokov som ju vychovávala sama, snažila som sa, aby z nej vyrástol zodpovedný človek, ktorý sa bude vedieť postarať sám o seba a neprajem si, aby si to zničil." hovorila som rázne, snažila som sa ovládať.
Sklopil zrak, no jeho ruky stále držali tie moje.
,,Naozaj už ku mne necítiš absolútne nič, Lea?" nečakala som podobnú otázku.
Očakávala som výčitky, hádku..
Neodpovedala som.
Lando bol a vždy bude pre mňa niečím špeciálnym. Niečím hriešnym a zároveň lákavým. Nebezpečným a zároveň najbezpečnejším miestom. Už navždy bude otec môjho dieťaťa.
,,Myslel som si." dodal a medzi nás by  neprešiel už ani hárok papiera.
Priťahoval ma. Priťahoval ma tým, aký bol. Tým, čo z neho vyžarovalo. Tým, čím sme si spolu prešli.
No v pozadí som videla Charlesa. Ochotného muža, ktorý ma podržal v ťažkých časoch.
,,Zajtra odchádzame, budem rada ak zabudneš na to, čo sa stalo za uplynulé tri dni." odstúpila som od neho.
-Lea, toto nemôže byť náš definitívny koniec.
,,Lea, prepáč." na terasu vstúpil Charles a pohľad v jeho očiach značil búrku.
,,Čo robíš na našej párty, Norris. Omrzelo ťa to pri vlastných?" so všetkou nenávisťou prehovoril Charles. Počas šiestich rokov sa spolu museli určite stretávať, no myslím, že to bolo častokrát cez zuby.
,,Párty? Oslavovať druhé miesto je skôr na smiech ako na nejakú párty." posmešne dodal Lando a pozrel na mňa.
Možno čakal, že mu podržím stranu, no v tomto momente sa stalo to, čo sa udialo presne pred šiestimi rokmi.
Nevedela som. Moje srdce chcelo Landa, môj rozum Charlesa.
,,Mal by si ísť." prehovorila som a Lando bez slova prešiel do vnútorných priestorov klubu.
,,Čo tu chcel?" podišiel ku mne, no ja som už nemala silu na ďalšiu konfrontáciu.
Len som sklopila hlavu a nechala slzám voľný priebeh.
,,Lea, no tak." vzal ma do objatia, presne do toho, ktoré mi vždy pomohlo. Ktoré ma vždy upokojilo.
,,Poď, pôjdeme sa prejsť, odprevadím ťa na hotel, musíš sa upokojiť." vzal ma za ruku a prešiel bokom terasy. Tento východ som si doposiaľ vôbec nevšimla.
,,Charles a čo Alex, nemôžeš ju tam nechať." nechcela som byť tou, kvôli ktorej bude mať problémy, už som mu ich spôsobila dosť.
-Alex ťa nemusí trápiť.
,,Charles." chcela som protestovať, no on si ma otočil k sebe a dodal: jediné, čo ma celých šesť rokov zaujímalo bolo to, či si v poriadku a čo sa s tebou deje, Lea.
-Zvládnem to k hotelu aj sama, Charli, je to tvoja párty, nemôžeš odísť.
,,Lea, naozaj si myslíš, že všetci títo ľudia ma budú hľadať?" pozrel smerom dovnútra, kde už takmer polovica osadenstva ležala pod stolmi.
,,Tak teda fajn." dodala som.
Išli sme v úplnom tichu, no nebolo to trápne ticho. Bolo to ticho, ktoré sme potrebovali.
,,Zajtra odchádzam." do ticha som šepla.
,,V poriadku, prídem za tebou." povedal, akoby to bola samozrejmá vec.
,,Charli, asi tomu nerozumieš, ale ja, vieš. Neviem ako to mám povedať, no nechcem mať už s F1 nič spoločné, šesť rokov to tak bolo najlepšie." nechcela som ho uraziť, no celá táto situácia sa zvrhla nesprávnym smerom.
Zastavil sa. Pozeral na mňa a netušila som, čo mu ide v hlave.
Bol však rovnako nádherným človekom, ako som si ho pamätala.
,,To ty nerozumieš. Už ťa nikdy nenechám len tak, Lea. Zažila si si sama dosť a ja som ti sľúbil, že budem vždy pri tebe. Neviem, či je možné, že človek na prvú lásku nezabúda, no u mňa to platí stopercentne. Nechcem ťa do ničoho tlačiť, ale potrebujem ťa. Skutočne týchto šesť rokov... boli to pre mňa najťažšie roky." v jeho očiach sa zračili slzy.
-Už som raz stratil otca a to definitívne a nechcem, aby sa to stalo aj s tebou.
Pobozkala som ho. Bez akéhokoľvek premýšľania. Mala som pocit, že mu niečo dlžím za celé tie roky.
Bozk sme prehĺbili, pomaly ma oprel o chladný múr, no moje telo horelo a studený múr pôsobil ako balzam.
,,Už som si myslel, že sa tohto dňa nikdy nedočkám." pohladil ma po tvári.

Ahojte,
taaaak nová časť skôr ako po týždni. Je kratšia, ale nechcela som vás nechať opäť dlho čakať.
V tejto časti si povyčítali rôzne veci a vyložili karty na stôl.
Čo však bude ďalej? Bude chcieť Lea Charlesa ako naozajstného partnera alebo len ako nálepku?
Pre tých, ktorí nemáte radi Charlesa však mám malý teaser: Charles bude v nasledujúcich pár častiach hlavná postava, odpustite mi to 🫶🏼

A opäť ďakovačka za všetky vaše kraaaasne komentáre 🩵 ste najlepšie ♥️

S pozdravom,
N.