Night Changes ||Max Verstappen ||SK

1

Dýchaj. Nádych, výdych. Vstávaj. Postav sa a bojuj. Titul máš na dosah. Nevzdávaj to. Vstávaj. Ihneď. Povzbudzovala som sa. Tá suka porušila pravidlá, ale samozrejme že to nikto nevidel! Každý je slepý, pretože ich podplatila. Jej otecko má peňazí, tak to využíva. Bolo dobre známe, že podpláca ľudí. No diváci o tom nevedeli. Zasratá Lorry Onipsonová!

Ležala som v ringu na zemi, kým rozhodca odratával sekundy. ,,Desať! Deväť! Osem! Sedem!" počula som. Strašne mi dunelo v hlave. Cítila som, že mi ide z úst krv. Všetko ma bolelo. ,,Päť! Štyri!" už odratávalo celé hľadisko. No tak, vstávaj! Nevolajú ťa Harpúna pre nič za nič! Nemôžeš to vzdať v poslednom súboji o titul!

Silou vôle som sa podoprela rukou a začala som sa stavať na nohy.
,,Tri! Dva... Harpúna vstáva! Táto žena sa snáď nikdy nevzdáva! Bude to veľmi napínavý súboj! Posledné tri minúty!" vykrikoval komentátor. Celé hľadisko sa zbláznilo. Niektorí ma vypískavali, iní kričali moje meno a povzbudzovali ma.

Postavila som sa a utrela som si z úst krv. Keby tá suka nepoužila zakázaný ťah, tak by ležala na zemi ona, nie ja. Druhýkrát už nebude môcť porušiť pravidlá. Síce sú všetci podplatení, no toto jej už neprejde. Diváci si to všimnú.

Pozrela som sa na ňu. Priamo do očí. Usmievala sa ako zmija, ale v očiach bol hnev a strach, pretože veľmi dobre vedela, že mňa len tak neporazí. Vyhrala som aj s horšími zraneniami. Usmiala som sa na ňu.

Začali sme okolo seba krúžiť. Vyčkávali sme, ktorá začne prvá. Samozrejme začala ona, pretože nikto nebol taký majster vo vyčkávaní ako ja. Naznačila úder doľava, ale zaútočila sprava. Šikovne som sa ubránila. Už ju mám prekuknutú. Keby mi tak nedunelo v hlave a nemala by som otupené reflexy, tak by som sa uhla a k tomu by som jej aj dala zdvihák.

Znovu zaútočila, no tentoraz som bola ja tá chytrejšia. Zahákla som sa jej o nohu a ona stratila rovnováhu a spadla veľmi nepríjemne na chrbát. Využila som cenné sekundy, kým sa postaví, na rýchly oddych a nabratie sily.

,,Dve minúty!" ozvalo sa z reproduktorov. Dve minúty. To zvládneš. Lorry sa postavila. Uškrnula som sa na ňu. Provokovala som ju. Tento súboj môžem vyhrať jedine tak, že ju vyprovokujem k tomu, aby útočila a tým sa oberie o silu. Nakoniec v správny čas ju len udriem tak, že zostane ležať na zemi. Nejeden súboj som tak vyhrala.

Podarilo sa. Začala bezmyšlienkovite útočiť. Aké šťastie, že táto žena nevie udržať svoje nervy na uzde! Úspešne som sa bránila a uhýbala.
,,Tridsať sekúnd!" zakričal komentátor. Hľadisko začalo byť ešte šialenejšie.

Nastal pravý čas. Zohla som sa a udrela ju pod rebrá. Zatackala sa a ja som sa rýchlo presunula za ňu. Kým sa stihla vôbec otočiť, tak som vyskočila a legálnym ťahom ju kopla. Dopadla na zem ako vrece zemiakov. Schmatla som ju tak, že sa nemohla pohnúť a začala som ju škrtiť. O chvíľu dvakrát buchla po zemi, tak som prestala. Vzdala sa. Vyhrala som. Vypľula som krv.

Hľadisko začalo doslova vrieskať.
,,Emilia Manitra, prezývaná Harpúna vyhrala tento zápas, čím sa stáva trojnásobnou šampiónkou UFC v ženskej kategórii v slamovej váhe!" kričal komentátor. Vypla som režim zvieraťa a naspäť zapla režim človeka. Ako správny športovec som ponúkla Lorry ruku, ktorú prijala. Postavila sa a povedala: ,,Máš to zaslúžené, gratulujem." Nečakala som takéto slová.
,,Ďakujem" odpovedala som.

Do ringu prišli vysoko postavení ľudia a naši tréneri. Rozhodca podišiel ku nám, chytil nás za ruky a o chvíľu zdvihol moju ruku na znak víťazstva.
,,Áno! Tak sa to robí!" kričala som. Dali mi opasok. Môj tréner Filip ma objal a zdvihol zo zeme.
,,To je moje dievča!" skríkol. Zvýskla som a zdvihla som nad hlavu opasok, aby ľudia videli, kto tu je šampión.

Prišiel ku mne človek, aby mi urobil interview. Na konci som povedala: ,,Ďakujem vám všetkým za podporu! Môžte vidieť, že dokážem vyhrať aj nad človekom, ktorý hrá nečestne!" a odišla som. Bolo načase dať svetu aspoň trochu vedieť, čo je vlastne zač Lorry Onipsonová. Niektorí diváci stíchli, iní začali pískať, iní kričať.

Spolu s trénerom a niekoľkými ľuďmi som mierila do šatne. Cestou som minula fanúšikov a hrozne veľa reportérov. Padali na mňa otázky z každej strany, no ja som ich ignorovala.

Prišla som do šatne a prvá vec čo som urobila, bola, že som si vypláchla ústa. Neznášam krv v ústach. Dali mi uterák a urobili sme aspoň malú oslavu. Buchlo šampanské a už sa nalievalo. Dala som si zo dva glgy, nemala som chuť na viac. Veľká oslava bude zajtra.

Bez slov som po 10 minútach odišla preč. Už ma dobre poznali, tak vedeli, že je zbytočné ísť za mnou. Išla som sa umyť a rovno som išla k mojej lekárke. Musí ma prezrieť.

,,To ťa vážne baví sa takto stále dokaličiť?" povedala lekárka a vzdychla si.
,,Pozri sa, teraz mám voľno do polovice februára. Máš skoro tri mesiace voľno!" povedala som a usmiala som sa. Pokrútila hlavou a začala ma vyšetrovať.

----------------------------

Ďalší deň, po oslave

Hodila som sa na gauč. Konečne doma! Toľko gratulácií som v živote nezažila. Ale mali mi k čomu gratulovať. Som predsa trojnásobná šampiónka! Mimovoľne som sa usmiala.

Prileteli ku mne moje dve andulky Phineas a Ferb.
,,Ahojteee" pozdravila som ich. Na pozdrav mi začvirikali. Jemne som ich pohladkala po hlavách a potom mi sadli na stehná.

Niekto zazvonil. Bože môj, kto zas čo chce? Donútila som sa postaviť a išla som otvoriť. Bolelo ma celé telo.
,,Ahoj, môžem?" povedala Mia, moja asistentka a zároveň dobrá kamarátka. Bola veľmi silná osobnosť, keď zvládala moje časté nátlaky a hlavne keď som jej vynadala za jej neschopnosť (práveže bola veľmi schopná, to len ja som bola často nezodpovedná).

,,Jasné, poď. Vitaj. Čo ty tu?" pozvala som ju ďalej. Vyzula a vyzliekla sa a išla si priamo do kuchyne po vodu. Trávila tu toľko času, že sa tu cítila ako doma. Bola som rada, že aspoň niekto. Ak mi tu prišli ľudia, ktorí ma nepoznali osobne, tak boli dosť... neistí. Báli sa ma.

,,Mám pre teba veľkú správu" povedala a išla si sadnúť. Obe andulky ju pišťaním privítali.
,,Ahojte zlatíčka!" pozdravila sa im a pohladkala ich. Prisadla som si k nej.
,,Čo je také dôležité, že to nemôže počkať dozajtra?"

Zapla svoj tablet a podala mi ho. Prečítala som si, čo bolo na obrazovke.

Vážená Emilia Manitra,
Pozývame Vás na Gala večer, ktorý sa uskutoční 14.12.2023 o 19:00 v Baku

Bližšie informácie dostanete na mail