|23.08.2020|
Spoločný deň s Luciou sme zahájili o dvanástej poobede, kedy sme sa vyhrabali z postele. Po pravde by sme obe najradšej strávili v posteli. AK by to bolo na Slovensku by som nenamietala. Teraz sme v Monaku a máme len pár hodín na to aby sme boli spolu. Obliekli sme sa a vyrazili sme do neďalekého obchodného centra.
"Lucia musíme sa najprv najesť, lebo inak ti tu odpadnem. Prvá zastávka bude reštaurácia, pozývam ťa."mrknem na ňu načo ona neodmietne pozvanie. Prvá reštaurácia, na ktorú sme narazili bola tou našou zastávkou.
"Luna ja ťa ľúbim, mám o teba starosť." svoj pohľad z jedálneho lístka presuniem na ňu.
"Prečo? Nikto mi tu neubližuje a videla si sama , chalani sú úžasní."
"Spáliš sa zlato. Je tu viacej chalanov, čo na teba pozerá inak. Jeden ti skôr či neskôr ublíži."
Znovu začína. Dnes ráno, keď sme sa vrátili z klubu sme sa o tom chvíľu rozprávali. Vysvetlila som jej aké vzťahy máme medzi sebou. Nedokáže pochopiť, že nie som stredobodom záujmu.
"Si moja najlepšia kamarátka a vždy som ťa počúvala. Tvoje rady si vždy pamätám. Tento raz to je inak. Lewis a ja sme na totálnom začiatku. Ak to nebude medzi nami fungovať skončíme všetko skôr ako by sa niekto niečo dozvedel. Nechceme nič u ponáhľať. Mám ho rada, každé ráno, keď mi napíše správu tak mi poskočí srdce radosťou. Máme medzi sebou určité prepojenie, ktoré chápeme iba my dvaja."
"Čo Sebastian? Ha? vidím ako sa na neho pozeráš." musela mať otras mozgu, pretože inak si jej blbé otázky neviem vysvetliť. Akurát prišiel čašník, tak sme si objednali.
"Pozerám sa na neho, ako na teba. Je to môj najbližší kamarát tu. Pomáhame si navzájom. Rozumie mi Luci. Zo začiatku ma neskutočne hneval. Volal ma "dievča", obchádzal ma oblúkom alebo ma provokoval. Je to chlap s veľkým srdcom. Mám s ním za tento mesiac a pól veľa zážitkov, ktoré mi nikto nevezme. "pred očami sa mi premietli spomienky s ním, nad ktorými som sa musela usmiať.
"Zapamätaj si moje slová zlato. Premýšľaj, pozeraj na maličkosti, niekedy si človek myslí, že to je láska. No nakoniec zistí, že to láska nebola, že to bolo len pobláznenie či chvíľková príťažlivosť. Načúvaj srdcu no rozum nestavaj na druhú koľaj."
Jej slová sa mi zaryli hlboko do mysle. Viem, že nad nimi budem premýšľať viac ako je zdravé. Tu sa skončila naša konverzácia o chalanoch, vychutnali sme si výborný obed. Celé poobedie sme potom nakupovali, ochutnávali miestne koláče a veľa fotili.
Na hotel sme sa dostali neskoro večer. Lucia sa išla osprchovať, načo som sa ja zložila na balkóne. Mala krásny výhľad na mesto, z môjho prezerania ma vyrušil telefón. Dvihla som ho automaticky, bez toho aby som sa pozrela na to kto volá.
"Prosím?" neviem prečo som začala rozprávať po slovensky. Jeden deň s Luciou a angličtinu som posunula do úzadia.
"Lu? dovolal som sa správne?" v telefóne sa ozval Sebov zmätený hlas.
"Prepáč áno som to ja. Deje sa niečo? Voláš o pól deviatej večer."
"Ja viem, potreboval som ťa počuť. Nie si preč ani deň a všetkým chýbaš. Bol som s chalanmi a zhodli sme sa na tom, že dnešok bez teba nebolo ono."
"Vy ste moje zlatíčka. Zajtra odprevadím Luciu na letisko a prídem za vami. Za týždeň vám začínajú preteky, musíme si užiť posledné dni voľna."
"Prídem pre vás, aby ste neišli taxíkom. zaveziem vás na letisko."
"Naozaj? si skvelý Seb. Ďakujem ti moc."
"Maličkosť, choď a zabav sa ešte s kamoškou. Ráno mi napíš, kedy mám prísť."
"Napíšem a ešte raz ďakujem. Si najlepší."
-------------------------------------------------------
V noci som nevedela zaspať. Lucia už dávno bola v ríši snov, no mne sa nedalo. Premýšľala som nad všetkým. Nad Sebom, Lewisom, ako sa budem cítiť, keď sa vrátim po pól roku na Slovensko. Nebudem chalanov sprevádzať na každých pretekoch, tréningoch či kvalifikáciach. Do rúk som si zobrala telefón a začala som si prezerať instagram a iné sociálne siete. Pridala som na ig story, s pesničkou, ktorá sa mi ozývala v hlave. Na to mi prišla správa.
Sú dve hodiny ráno a ja, Lewis a Roscoe sa prechádzame po pláži v Monaku.
"Včera si chalanom aj mne chýbala." teraz si myslím,že si to vypočujem od všetkých chalanov s ktorými som včera nebola. Cez to všetko som sa musela usmiať.
"Aj vy ste mi chýbali. Špeciálne však jeden člen partie."
"Áno?" zastavil a pozrel sa na mňa.
"Samozrejme, moc si mi chýbal Roscoe"zohla som sa k spomínanému psíkovi a začala ho mojkať. Lewis sa začal smiať, a keď som sa na neho pozrela tak som videla ako krútil hlavou.
"Si neskutočná. Vždy vieš ako niekoho rozosmiať."po hladkaní som sa narovnala. Lewis bol náhle vážny. Chytil mi obomi rukami tvár do rúk, očami si pýtal povolenie. Povolenie na to aby ma pobozkal. Moje srdce v túto chvíľu bilo ako o život. Ruky som mu položila na hruď, dala som sa na špičky a tvárou sa pomaly priblížila k tej jeho. Očami mi prešiel z očí na pery, ktoré boli jemne pootvorené. Priblížil sa ešte bližšie až sa naše pery dotýkali.
Už si viac nepýtal povolenie a pobozkal ma. Svoje ruky som presunula za jeho krk, pritiahla som sa viac k nemu. Bozk som mu oplácala s rovnakou vášňou.
Naše pery sa pomaly od seba od seba oddelili, no naše tváre ostali blízko. Palcom mi prešiel po spodnej pere, ktorú na to krátko obdaroval bozkom, usmiala som sa mu na perách.
"Toto som chcel urobiť už dlho."šepne s úsmevom na perách.
"Dobre, že si sa odhodlal." svojimi rukami ho objímem okolo pásu a postavím sa na celé chodidlá.
"Od teraz sa budem odhodlávať viackrát" nosom sa obtrie o tej môj. Vtisne mi jemný bozk na čelo a jeho bradu si následne oprie o moju hlavu.
-----------------------------
Ďakujem za každé prečítanie, vážim si toho. ❤