|22.08.2020-sobota|
Moje narodeniny prišli rýchlejšie ako som čakala. Po pravde som na ne aj zabudla. Pripomenul mi ich hovor od rodičov, ktorí mi volali o ôsmej ráno aby mi zagratulovali. Volala som s nimi pól hodinu, načo sme stihli rozobrať veľa tém. Ostalo mi tak smutno, keď sme náš hovor skončili. Po tomto telefonáte som sa utvrdila ako moc mi chýbajú. Na moje šťastie som nikde nemala zaznamenané, kedy mám narodeniny. Čo ma upokojovalo, nemala som rada veľké haló okolo mojich narodenín.
Vypratala som sa z postele, ustala som a prezliekla som sa z pyžama. Spravila som rannú hygienu v kúpeľne, ktorá je spojená s mojou izbou. Vlasy som si dala do vysokého copu a išla dole do kuchyne. Tam už boli všetci členovia rodiny za stolom a pokojne raňajkovali.
"Dobré ráno a prajem vám dobrú chuť." usmejem sa na všetkých a Sebi mi obzvlášť venoval jeho krásny úsmev. Posadila som sa vedľa neho, kde ma už čakal spravený čaj. Ďakovne som sa pozrela na neho, keďže viem, že jediný on vie, že pijem čaj každé ráno.
"Vyspala si sa dobre?" v tichej jedálni sa ozval hlas pani domu. Pohľadom som pozrela na ňu. Musela som uznať, že má štýl. Už z rána mala na sebe bielu košeľu a jej vlasy boli v pekne upravenom drdole. Na svoj vek vyzerala veľmi dobre.
"Tá izba musí byť čarovná, pretože od prvého dňa sa mi spí ako v bavlnke. Dnes ma však zobudil telefonát zo Slovenska od rodičov."
"Stalo sa niečo? odchádzaš? Neodchádzaš však? Ešte nie je ten čas na odchod" všetci v jedálni so smiechom pokrútili hlavou nad otázkami čo mal Seb.
"Ak by som odchádzala, už by som bola zbalená a na ceste na letisko. Len ma chceli počuť, nevideli sme sa mesiac a keď cestujeme im moc nevolám." vysvetlila som mu načo sa on uvoľnil. Keď sa to tak vezme tak som mu neklamala.
"Teraz sa cítim zle za to, že som ťa presviedčal aby si išla sem. Máš rodinu, ktorá ti musí chýbať"sklonil hlavu a pohľad mu smeroval nadol. Pohladila som ho po ruke, keď pohľadom pozrel na mňa som sa usmiala.
"Chýbajú mi ale za pár mesiacov ich uvidím. Som rada, že som sem išla. Ešte som sa ti nepoďakovala za túto príležitosť. Spoznala som tvojich úžasných rodičov a brata. Dostala som možnosť spoznať aj ostatných chalanov viac. Čas s tebou je vždy dobre strávený."môj úsmev z tváre neodchádzal, nakoniec mi ho aj oplatil. Jeho brat nás sledoval pohľadom, ktorý som nevedela rozoznať.
"aj my ďakujeme, prinášaš do domu pozitívnu energiu. Si ako slnko, ktoré rozžiari každú miestnosť do ktorej vojdeš."kompliment od pána domu ma nesmierne potešil a automaticky sa môj úsmev ešte rozšíril. Pohľadom som mu poďakovala.
Po návrate do izby ma čakala na telefóne správa od Lewisa.
Musela som sa usmiať a vedela som, že si na naše spoznávanie nájdeme viac času. Medzitým mi do spoločného whatsapp chatu posielali kamaráti narodeninové želania. Všetkým som hromadne poďakovala a vypla som si wifi. Až do poobedia som s Pascal varila a rozprávali sme sa. Sem tam sa do našej konverzácie zapojil aj Hervé.
|15:00|
Na pláži bolo v celku dosť ľudí. Nemôžeme sa čudovať je leto a deti majú prázdniny. Chalani, ktorí prišli skôr nám obsadili lehátka a miesto. Tam sme sa zložili, vyzliekli do plaviek. Medzi prvými nás prišiel pozdraviť Lewis, ktorý ma obdaroval dlhým objatím. Hneď za ním prišli aj ostatní chalani s ktorými sme sa zvítali.
"Všetci do vody!" zakričal na celú pláž Lando. Pár ľudí sa otočilo za jeho krikom. Ako na povel sme sa rozbehli ku vode, náš smiech nás sprevádzal až kým sme všetci neskončili vo vode. Plávala som ďalej od brehu do hlbšej vody, keď sa mojich bokov dotkli ruky. Zamrzla som na mieste, ktoré sa však uvoľnilo, keď sa z vody vynoril Lewis.
"Si hrozný! Vieš ako som sa zľakla?!"buchla som ho do ramena, načo on sa zatváril, že ho to bolelo. V skutočnosti to ani nepocítil.
"Nechcel som ťa vystrašiť. No viem, že keby si neukradnem takto chvíľu tvojej pozornosti bola by si sa rozprávala s ostatnými."
"Možno pravda..ale pomaly pamätáš? Sebi tu je tiež..."šepla som a stále ma držal za boky. Typujem, že on ešte dočiahne na dno. Ja žiaľ už nie. Jeho ruky sú stále okolo mojich bokov, čo mi vôbec nevadilo. Stále však musím mať na mysli, že kedykoľvek nás môže niekto od-fotiť a začať písať skôr ako by sme mi niečo vôbec oznámili. To som nechceli, ani sami sme ešte netušili čo medzi sebou máme. Jediné čo vieme, že nás to k sebe určitým spôsobom ťahá a pomaly by sme sa chceli dopracovať k niečomu vážnejšiemu.
Odtiahla som sa od neho a šplechla som na neho vodu. Spodnú peru vysunul do smutného výrazu.
"Neboj chápem to. Poď ideme si s ostatnými zahrať volejbal vo vode"
Ako povedal tak sa aj stalo. Priplávali sme k ostatným kde sme sa pripojili ku hre. Vôbec nám to nešlo a myslím si, že ľudia naokolo mali z nás zábavu. Naše šantenie a zábavu prerušovali ľudia, ktorí sa chceli s chalanmi odfotiť. Chápala som to a preto som sa vybrala a ľahla som si na lehátko. Zatvorila som oči a nechala som slnko, nech mi láska pokožku svojimi lúčmi. Ležala som tam tak cca 15 minút, keď sa niekto postavil pri mne a tienil slnku sa dostať ku mne. zamračila som sa, no neotvárala som oči.
"Sebi prosím ťa, netieň mi"zamrmlala som a hlavu pootočila do ľavej strany. Dotyčný však stále stál na svojom mieste a nepohol sa. Povzdychla som si, otvorila som oči a dotyčná osoba, ktorá stála predo mnou mi spôsobila veľký šok.
V sekunde som stála na nohách, zapišťala som od radosti a hodila som sa jej okolo krku. Videla som v diaľke chalanov, ako na mňa pozerali a uisťovali sa, že je všetko v poriadku. Všimla som si, ako sa Seb pohol aj s Lewisom smerom ku mne.
"Čo tu robíš? Ako si sa sem dostala? Ako si vedela, že som tu??"otázky v slovenčine sa zo mňa chrlili ako sme sa od seba odtiahli. Stále sme sa držali za ruky a očami som kontrolovala čo sa zmenilo.
"No neprišla som peši drahá..prišla som lietadlom. Aj ty s chalanmi ste na všetkých sociálnych sietiach, že trávite spolu čas v Monaku na pláži. Dokonca tá pláž bola označená."jej hlas mi neskutočne chýbal, dokonca aj slovenčina mi chýbala. Počuť ju od nej je ako vrátiť sa na pár sekúnd domov.
"Čo tu robím? To sa ma vážne pýtaš??!!!!"svoje ruky presunula na moje ramená a začala so mnou triasť. Jej sila ma vždy udivovala, keďže moje telo sa podrobilo jej pohybu rúk.
"Hej!!!!"zakričal Sebastian po anglicky a z pokojného kráčania sa dal do behu. Bál sa, že mi ublíži, aké roztomilé. Došiel až ku nám, jemne odstrčil Luciu odo mňa, a mňa posunul za seba.
"Čo si to dovoľuješ?"zamračil sa na ňu Lewis, ktorý sa postavil vedľa Seba. Musela som sa nad tým usmiať. Keď som sa pozrela na chalanov, ktorých prešla hra volejbalu, dojato som sa na všetko pozerala. Moja druhá rodina by ma obránila nech sa deje čokoľvek. Moje city ku chalanom vzrástli ešte viac, čo som si myslela, že už ani nejde.
Oboch som pohladila rukách, svoj pohľad presunuli na mňa a ja som sa usmiala.
"Ďakujem, že ma chránite. Ale pred touto osobou nemusíte. Predstavujem vám svoju najlepšiu kamarátku Luciu."postavila som sa pred chalanov a s Luciu sme sa ešte raz objali.
"To sme nevedeli, prepáč nám to. Báli sme sa, že jej chceš ublížiť."ako prvý prehovoril Lewis, ktorý sa následne aj predstavil. Nakoniec sa k nám pridali aj ostatní chalani, ktorí sa jej predstavili tiež.
"Mala si napísať, že prídeš! Prišla by som pre teba na letisko." vytkla som jej. Ona sa na mojou poznámkou zasmiala a začala rozprávať po anglicky aby jej všetci rozumeli.
"Chcela som ťa prekvapiť. Všetky narodeniny sme prežili spolu, tieto nebudú výnimkou." zamrzla som na mieste. Ja ju zabijem!
"Lucia ty máš narodeniny? Super spravíme oslavu!!"potešil sa Daniel a všetci jej začali gratulovať.
"Vy to neviete!!! No jasné, Luna sa nerada chváli. Sklamem vás, síce vám ďakujem za gratulácie ale narodeniny má DNES ona a nie ja." slovo dnes musela tá mrcha zdôrazniť. Rukou som jej naznačila, že ju zabijem načo sa ona škodoradostne usmiala.
"Čože??? Luna!!!" ozvalo sa sklamane asi 5 hlasov naraz. všetci mi venovali zmätený a sklamaný pohľad.
"Prepáčte chalani..ja nerada oslavujem narodeniny a nechcela som aby ste to vedeli."pozrela som na nich ospravedlňujúco. Najviac sklamane sa však tváril Seb.
"Naozaj sa ospravedlňujem. Môžme ísť dnes do baru, dať si drink a tak to osláviť čo vy na to?" spravila som kompromis. Aj keď som nechcela, pre nich som to spraviť proste musela.
"Akceptovali by sme, ak by si nechcela oslavu. Sme rodina pamätáš?"pripomenul mi Lewis.
"Sme rodina a ja vás mám neskutočne všetkých rada. Nechcem aby ste sa na mňa hnevali. Stretnime sa dnes v bare, kde sme boli minule a oslávime to ako rodina dobre? Žiadne darčeky!"na posledné dve slová som dala dôraz. Nepotrebujem darčeky, stačí mi, že ich mám v živote.
---------------------------------
Lucia ostáva až do pondelka. Takže máme dnešok večer a nedeľu. O piatej sme odchádzali z pláže. Luciu sme zaviezli na hotel, kde dnes aj v nedeľu prespím aby sme boli spolu. Prišli sme do domu Leclerc-ovcov, kde mi pred svojimi rodičmi vytkol Seb, že som mu nepovedala, že mám narodeniny. Hneď na to mi začali všetci v dome gratulovať. S úsmevom som poďakovala a vysvetlila som im situáciu. Po menšej konverzácií sme sa rozdelili a išli do izieb.
Osprchovala som sa a čakalo ma najťažšie rozhodnutie, vybrať si oblečenie na večer. Našťastie som celú dobu volala s Luciou cez facetime. Nakoniec som skončila u čiernych mini šiat s vysokými opätkami. Namaľovala som sa, na krk si dala choker. Vlasy som si nechala v cope, predné vlasy som si povyťahovala.
Do klubu sme prichádzali aj s Luciou, ktorú sme vyzdvihli v hoteli. Kde som si následne nechala aj pár vecí na prespávačku. V klube to žilo, čo som bola vďačná, že nikde nevysali balóny či nápis "Happy birthday". Prešli sme všetci spolu až do VIP boxu, kde ma čakala veľká torta a pár zabalených darčekov. Neveriacky som pokrútila hlavou a ukázala na všetkých prstom.
"Takto sme sa nedohodli!"snažila som sa znieť nahnevane ale keď som videla ich usmiate tváre sa to proste nedalo. Usmiala som sa na všetkých.
"Ďakujem vám.. naozaj si to vážim. tá torta vyzerá naozaj chutne. Ten kto ju zariadil má u mňa veľké plus" ukázala som na tortu a sledovala som ako si Lando s Danielom dali high five. Zasmiala som sa a ukázala som im palec hore.
"Poďme si pripiť a rozdáme darčeky!"dvihol fľašu šampanského nad hlavu a všetci si vzali do ruky pohárik. Pozriem sa na Seba, ktorý si zo stola zobral colu. Neodolala som sa nechala som si naliať. Všetci sme si štrngli a pripili. Ako prvý mi dal darček Daniel, od ktorého som dostala tričko tému Renault. Musela som sa nad tým zasmiať načo Seb a Lewis po ňom hodili "nahnevaný" pohľad. Lando mi daroval poukážku na jazdu vo ferrari na okruhu.
"Chceš aby som sa zabila? On sa ma chce zbaviť" všetci sa nad mojou poznámkou zasmiali. Poďakovala som sa mu a sľúbila som mu, že ju využijem. Lewis mi daroval pekné dámske gucci hodinky, začo som ho hneď zvozila a vynadala mu. Také hodinky sú neskutočne drahé a on sa hádam zbláznil. K tomu mi daroval aj parfém od tej istej značky. Veľmi ťažko som to pre dýchavala.
Lucia mi priniesla sladkosti zo Slovenska, ktoré som nechala na hoteli. Určite sa rozdelím aj s chalanmi, keď budeme spolu vo väčšom kľude.
"Prijmi to a pekne poďakuj Luna.. nebuď nevďačná."drgla do mňa Lucia. Prečo nestojí na mojej strane? Od Estebana a jeho priateľky som dostala wellness, ktorý rada využijem. Max, ktorý mi daroval kľúčenku, ktorá zobrazovala miniatúru jeho helmy ma veľmi potešil. Hneď si ju dám na kľúče. Je to maličkosť, ktorá mi vytvorila úsmev na tvári. Ako dodatok mi dal Gucci tričko.
"Nepozeraj tak na mňa! Som zlý vo vyberaní darčekov, pomáhala mi sestra. Teda s tým tričkom, kľúčenka bol môj nápad na ktorý som hrdý."
"Máš byť prečo. Je nádherná. Ďakujem vám chalani. Neskutočne ste ma potešili."
"Ešte som ostal ja. Tiež som ti niečo kúpil." otočila som sa na Seba, s ktorým sme stáli oproti sebe. Všetci sa na nás pozerali, popíjali zo šampanského. Podal mi do rúk malú krabičku, ktorú som opatrne otvorila. Jednu ruku som si dala k ústam a šokovane sa pozerala na prsteň, ktorý sa v krabičke schovával. Jednoduchý a predsa tak nádherný.
"Sebi..."šepnem a znovu na neho pozriem.
"Nenamietaj. Zaslúžiš si to, pomohla si mi a stále mi pomáhaš. Nedokážem ani len povedať slovami ako si ťa vážim Lu. Nos ho tým ma potešíš." usmejem sa a objímem ho silno.
"Ďakujem ti."pre tentokrát som nenamietala, že to muselo byť drahé, pretože to bolo zlato. Typujem, že to neboli obyčajné kryštáliky. Prekúsla som fakt, že minul na mne veľa peňazí. Odtiahli sme sa od seba, na prst som si navliekla prsteň a ruku dala pred seba. Elena (Estebanova priateľka) a Lucia ihneď došli ku mne a pozerali sa na prsteň.
"Ďakujem Vám chlapci, Lucia a Elena. Ste najlepší ale teraz si poďme vypiť !"
Všetci sme sa bavili. Tortu sme rozkrájali a nechala som nech sa všetci ponúknu. Rozprávali sme sa medzi sebou navzájom a užívali sme si spoločný čas.
Na hotelovú izbu Lucii sme sa dostali o 5 ráno. Zaviezol nás Sebastian, ktorý sa ma ešte 3krát pýtal,či nechcem ísť s ním. Odmietla som ho s tým, že mu zavolám, keď sa zobudím. Na izbe sme sa prezliekli, odmaľovali a ešte sme si otvorili šampanské. Posadili sme sa na posteľ, kde hneď lucia spustila.
"Čo sa deje medzi tebou Sebastianom a Lewisom? Neklam mi, vidím ako sa na teba tí chlapi pozerajú. Daniel sem tam po tebe hodí blaženým pohľadom ale vždy sa stiahne, keď zazrie ako na teba pozerá Sebastian s Lewisom."
"Lucia, mýliš sa so Sebom sme iba kamaráti. S Lewisom na druhú stranu pomaly začíname niečo riešiť." vysvetlila som jej, odpila som si zo šampanského. Ona sa tvárila viac a viac zmätene.
"Ty si v riadnej kaši dievča."
Čo tým myslela?
--------------------------------
Žeby zajtra ďalšia časť?