nádej nás raz zničí.
hneď všetci sme z nej v piči.
objímame pochmúrne predstavy,
dúfame, že zmení tie chladné večery
v dotyk hriace zimomriavky,
v tvoje rečberúce vdychy,
v bozky na dobrú noc,
a vytiahne z nás tupé dýky.
no nádej je len dychberúci zbabelec,
v našich srdciach s láskou votrelec.
ožobre nás o posledný cit a vnem,
vyrve triesky z našich sŕdc a zasadí meč.
nádej má ruky krvou poliate,
nádej je diabol v svojej podstate.
no keď všetci cítime sa tak beznádejne,
hneď siahame po štipke i keď márne.
kto je ten skutočný zúfalec?